Preskočiť na obsah Preskočiť na ľavý panel Preskočiť na pätičku

Hangárpárty Veľké Bielice 2003

Táto akcia bola ohlásená ešte v auguste pri M-SR v Lučenci. Vybavil som si v zamestnaní výmenu služieb, aby som sa na nej mohol zúčastniť.

Piatok 5.9.2003: Doobeda som lietal na akcii AKUŠAT-u, ale musel som krídlo zbaliť a hodiť do garáže. Mal som aj rodičovské povinnosti. K večeru som to naložil na vozík a za autom som mašinu dotiahol do Veľkých Bielic na letisko. Akurát prebiehala veľká porada domácich a prípravy na zajtrajší zlet. S ich pomocou som postavil môj MZK a vykonal prvý let. Počasie bolo nádherné, ale nikto nelietal, lebo sa všetci venovali prípravám na zlet. Ponúkal som aj chalanom nech sa prevetrajú na mojom, zakiaľ nie je tma. Ale nikomu sa nechcelo… Večer som to zaparkoval do hangáru k ostatným mašinám. Potom sme všetci vyrazili na bojovú poradu do pohostinstva na neďalekom kopečku. Večer som s Jindrom vyrazil na večeru. Prespal som u Jindra.

Sobota 6.9.2003: Ráno sme porobili nejaké nákupy a všetko sme priviezli na letisko. Okolo 10,00h volá Jožo Konečný, že práve ide stavať MZK. Keďže nevie, kde sa nachádza letisko v Bieliciach, dohodli sme sa, že mu poletíme naproti. Poletí Jindro, Miro a ja. Okolo 11,00h volá Jožo, že bude zachvíľu štartovať. OK. Ja si idem vyskúšať krídlo, lebo mi mierne ťahalo doprava a robil som na zemi nejaké úpravy. Štartoval som v smere dráhy 25. Bolo to povetre, ale bez problémov som nastúpal a polietal po okolí. Vysielačku som mal, ale v kufri auta. Tam jej bolo dobre… Krídlo letí pekne a tak som išiel na pristátie. Keďže som štartoval povetre, rozhodol som sa pristávať proti vetru, čiže na dráhu 07. V dohľade žiadne lietadlo a tak pristávam. Ani som sa neobťažoval pozrieť na rukáv. Samozrejme, termický vietor zmenil smer a zosilil a ja som pristával po vetre. A tak som sa začal strašne diviť, keď nie a nie to položiť na zem a všetko sa podo mnou mihalo strašnou rýchlosťou. Zrazu som sa prepadol dolu a aby som to neroztrieskal o zem, musel som prudko odtlačiť hrazdu a zmierniť náraz. Podarilo sa mi to perfektne a mäkko som to položil na trávu. Odroloval som k hangáru, kde ku mne beží Miro Pavelka. Hneď ma sprdol, či neviem, ktorá dráha je v užívaní!!! Hovorím, že neviem… “Uááá, dráha 25!!! Z nej musíš štartovať i na ňu pristávať! A nie do protismeru…” No tak fajn… No než sme odštartovali, bolo 12,00h. Bola riadna termika a leteli sme proti miernemu vetríku. Roztialhi sme sa a leteli sme cez Topoľčany, smerom k Hlohovcu. Jindro bol s Jožom dohodnutý, že nás bude čakať na asfaltovom letisku neďaleko Veľkých Ripňan. Ako pomocý orientačný bod boli dve veľké obilné silá. Tak si to šinieme vo výške asi 150m nad zemou a vyzeráme na všetky strany, či Joža neuvidíme niekde v lufte. Vrtíme sa v okolí Veľkých Ripňan a chalani sadajú na asfaltovú pristávačku. Točím dolu a sadám za nimi. Keďže dráha sa zvažuje, pristávam síce povetre, ale dokopca. Jindro sa snaží dovolať Jožovi na mobil, ale ten to neberie. No nič, štartujeme. Proti vetru ma to ťahá až 5m/s hore. Pulím oči… Takéto stúpanie som ešte nemal. Ale termika a vietor robia svoje. Letíme ďalej, smerom k Hlohovcu. Chalani sadajú na dráhu pri nejakom družstve. Ja som zbadal ďalšiu dráhu asfaltovú, kúsok ďalej, neďaleko Radošiny. Tak letím tam. Nikoho tam nevidím a tak letím k Hlohovcu a pátram v okolí. Nič tam nevidím. Žiadne MZK v lufte, ani na zemi. Otáčam a vidím, že Miro točí nad letiskom pod Radošinou a vidím Jindra sedieť v ďatelinovom poli. Blížim sa k Jindrovi. Neviem, čo mu je a tak sklesávam. Vidím, že v kľude stojí vedľa stroja a telefonuje. Tak si nadlietavam a povetre sadám vedľa neho. Dávam to nabok, nech aj Miro môže sadnúť. Ten prilieta proti vetru a po preskočení stromoradia sadá. Jindro už hovorí s Jožom. Pýta sa ho, že kde je. Kde sedí? Jožo hovorí, že sedí na asfaltovom letisku a neďaleko sú veľké obilné silá. Lenže dodáva, že vedľa letiska je kukurica. To nás prekvapilo, lebo nikde v okolí sme kukuricu nevideli. Tak Jindro využíva služby mobilného operátora a dáva Joža lokalizovať. Po lokalizácii nám padajú brady na prsia… Jožo sedí asi 30km od nás, v blízkosti obce Rybany. Je to na pol ceste medzi Partizánskym a Bánovcami nad Bebravou. Štartujeme. Znova proti vetru a stúpam zas cez 5m/s! PARÁDA!!! Potom točím a po vetre letím vo výške 200m. Vpravo letí Miro a za ním Jindro. Letíme vľavo od Topoľčan a smerujeme k Bánovciam. Miro letí mierne vpredu a tak ho po očku sledujem. Let je to úplne nádherný! Kľudne púšťam hrazdu a asi 5min sa kochám pohľadom po okolí. Oproti letu proti vetru, toto je total pohoda. Ako keby nebolo to isté počasie. Ako sa tak blížime k Rybanom, vidím obrovské biele obilné sýpky. Tak letím rovno k nim. Jasné, na kopečku  vidím dráhu a v jej polovici stojí MZK. Aj táto dráha je mierne z kopca a tak som sa rozhodol pristávať dokopca. Bohužial zas povetre. Nadlietavam stromoradie a chystám sa ísť dolu. Len Jožo stojí presne uprostred dráhy aj s MZK… Tak si brblem do prilby: “kurňáá, Jožóóó, daj to nabok…” A Jožo ma vypočul a roluje do trávy vedľa. A tak pristávam síce na rýchlosti, ale v pohode. Doroloval som k nemu a pristávajú aj Miro s Jindrom. Oni však proti vetru… Zas ma Miro sprdol, že neviem z ktorého smeru sa pristáva! Pomaly si už na to zvykám. Po krátkej porade štartujeme – smer Bielice. Keďže vysielačku má iba Miro (moja bola furt v kufri auta), bol vedúci skupiny a my, ako kačenky, sme leteli vedľa neho. Kopírovali sme terén vo výškach do 50m a prišli k letisku. Tam sme sa zaradili do okruhu a pekne za sebou sme posadali na dráhu. Prizerajúci nás pochválili, že to bolo veľmi pekné pristátie, hneď jeden za druhým. To už bolo niečo po 14,00hod. Dve hodiny sme hľadali Joža a on sedel “skoro v Bieliciach”. Tak sme sa napapali a dotankovali benzín. Zavolal som Mirovi Huliakovi do Rajca, či piletí aj on. Miro o tejto akcii vôbec nevedel. Ale čo potešilo, že za pár hodín priletel. Navečer, asi okolo 18,00h ma prekvapil Ludvík Hatala. Vybavil vetroňa a jeden výlet pre mňa. Tak som sa napáskoval do padáku a do Blaníka. Vlečná nás vytiahloa do 650m, kde sa Ludvo odpojil. Povedal, že žiadna výhra to už nebude, lebo termika už končila, ale aspoň si to vyskúšam. Hneď mi to dal do ruky, nech si to oskúšam. Samozrejme sa mi poplietli návyky a namiesto potlačenia knipla, na nabranie trocha rýchlosti, som pritiahol. Výsledok? Strata rýchlosti a pád cez nos. Okamžite mi to Ludvo zobral z rúk a ťahal nás mimo letiska. Že to nemôžem robiť nad letiskom, lebo nás (hlavne jeho) posúložia… Jako by som to urobil naschvál… Objavil stúpak a točili sme sa tam, až sme vytočili 1600m. Potom to už všade slablo a tak som mal možnosť sa trocha vyšantiť. Aj Ludvo mi predviedol vyššiu pilotáž a fakt som bol rád, že som riadne pripútaný… Potom sme išli na pristátie. Pekne to položil. Pomohol som to dotlačiť k hangáru a poďho sa venovať svojím strojom. Miro Huliak pristál tesne pred nami a tak sme sa zvítali a ešte polietali po okolí. Večer sme vyťahali všetky stroje z hangáru, naukladali sme lavice a začala “HANGÁRPÁRTY Bielice 2003!” Ani neviem, dokedy sme to potiahli. Ubytovanie bolo zaistené priamo na letisku. Je jasné, že chrápať sa išlo až niekedy v nedeľu ráno…

Nedeľa 7.9.2003: Neviem presne kedy sme vstávali, ale išiel som sa hneď vyvetrať a porobiť budíček. Samozrejme, Jožo sa tiež pridal. Pridal sa aj Miro Huliak a navrhol, aby som sa prevetral na jeho stíhačke. Ja som mu zas ponúkol môj stroj a tak sme sa vybrali do luftu. Veľmi pekne mu to letí a má veľký rozsah rýchlosti. Dá sa s tým lietať 70km/h, ale i 125km/h. Neviem prečo, ale vychutnal som si tie vyššie rýchlosti. Hlavne prechody z jedného “ucha” na druhé. Dobre ovládateľné krídlo. Po pristátí mi Miro hovorí, že mu to moje dva krát scíplo, keď ubral na voľnobeh. Ešte šťastie, že tam mám štartér. Tak som sa rozhodol vyhodiť z voľnobežnej trysky cievku, ktorá má uzatvoriť prívod paliva po vypnutí zapaľovania. Asi nebola dobrá. Vrátil som naspäť trysku obyčajnú. Okamžite to na voľnobeh išlo ako hodinky. Len po vypnutí zohriateho motora, to chytalo samozápaly. Potom sa Miro rozlúčil a odštartoval domov. Postupne poodlietavali všetci účastníci. Ja som teda pobalil MZK, naložil ho na vozík a po rozlúčení sa, som zamieril k domovu. Večer ma čakala nočná…

Už sa teším na Hangárpárty 2004!!!