Deň detí na letisku v Senici
Deň detí – letisko Senica
24.05.2025
Na Deň detí nás pozval vedúci letovej prevádzky letiska Senica – Ing. Richard Záhumenský o rok skôr, ešte 1.9.2024, kedy sme leteli do neďalekej obce pomôcť s kynologickým výcvikom psíkov a potom sme sa stavili na kávu a limonádu na letisku v Senici. Článok o tom tu: klik
Ja som, spolu s Vladom Hubekom, deň predtým zostavil a skompletoval svoje nové krídlo Aeros StingRay, nahodil na trojkolku a večer vykonal zálet. Neskôr večer sme pripravili stroje, skontrolovali prevádzkové kvapaliny, doplnili palivo na všetkých troch MZK. Vlado prezieravo objednal izbu na letisku, lebo tušil, že tam budeme do noci. A tak sme prespali pekne na letisku v dvojposteľovej izbe.
V sobotu 24.5.2025 ráno sme si na letisku Dubová dali raňajky a počkali sme na Janyho a Felixka. Vytiahli sme stroje, nabalili sa – hlavne kotvenie, ak by bolo príliš veterno. Asi okolo 11,00h sme odštartovali z letiska Dubová. Ja som si zvykal na úplne novučičké krídlo Aeros StingRay, ktoré letelo trochu inak, než som bol zvyknutý. A tak som si naň zvykal. Hlavne na to, že bolo rýchlejšie. Bolo nádherne slnečno a let do Senice nám trval 41 minút. Ohlásili sme sa už pri Jablonici, aby o nás vedeli a keďže ešte nebo nebolo zaplnené lietadlami, vyžiadali sme si nízky prielet vo formácii, ktorý sme zakončili „rozletom“. Jany a ja do strán a Vlado priamo hore. Sranda bola, že som musel chlapcov, najmä Vlada, ktorý viedol formáciu, žiadať o zvýšenie rýchlosti letu. Lebo moja min rýchlosť bola 94km/h a on si ho letel pod 90… Potom sme sa zoradili na okruhu a postupne sme do silnejúcej termiky pristáli. Pristáli sme na trávnatú plochu, lebo asfaltová slúžila ako pojazdová a na okraji, smerom k budovám a budúcim divákom, stáli zaparkované vystavené lietadlá. Stroje sme zaparkovali na voľné miesto pri páske a išli sme za zahlásiť a zaregistrovať. Podľa predbežných informácií, mali sme mať aj letovú ukážku. Po registrácii sme sa vybrali na obhliadku. V areáli letiska bolo už veľa atrakcií pre deti ale aj pre dospelých. Boli tam stánky s rôznym tovarom, s jedlom a nápojmi. Využili sme pohostinnosť letiska a boli sme sa dobre napapať. Guľášik bol vynikajúci!!! Tam sme sa postretali aj s ďalšími pilotmi a účinkujúcimi na tomto leteckom Dni detí. Ako sme tak kecali pri guľášiku, mnohí piloti si z nás robili srandu, že čože to je za lietanie… rogallo… A tam ich uzemnil jeden originál maďarský pilot – ale skvele hovoril po slovensky, myslím že robil akrobaciu na JAk-55, že to je najlepšie lietanie a že on sám má motorovíé rogallo a rád si na ňom vyvetrá hlavu. Všetci sme ostali prekvapení! Letisko sa postupne plnilo divákmi.
Letové ukážky začali podľa plánu o 13,10h. Začali ukážky akrobacie, výsadky parašutistov, preletel vládny špeciál. Hasiči robili pozemné ukážky. Priletel aj generálmajor vo výslužbe Ing. Jozef Pivarči na stíhačke L-29 Delfín. Urobil letovú ukážku a pristál. Keď robil pojazd povedľa našich rogál a zdravil divákov, všetci sme sa postavili do radu a zasalutovali sme mu. Zbadal nás, zarehotal sa a zasalutoval nám späť. Takto isto sme pozdravili aj toho maďarského rogalistu na Jaku, čo išiel z letovej ukážky povedľa nás. Aj on nás zbadal, zakýval, rukou naznačil otočku, zapol zadymovanie, pridal plyn a zabrzdil jedno koleso. Zatočil sa s dymiacim lietadlom do kolečka priamo pred nami a našimi rogalami. Takto pozdravil on nás. Počasie bolo trochu bláznivé. Keď bolo slnečno, bolo nám teplo, hoci fúkal vcelku svieži vietor. Ale keď sa zatiahlo mrakmi, normálne nám bolo chladno.
O 16,20h bolo okno na letovú ukážku ROGALLO TEAM-u. Jany šiel na zelenej trojkolke, ja na oranžovej. Na svojej som nechcel letieť, lebo som to krídlo ešte nemal „v rukách“. Vlastne, na svojom novom krídle som mal iba druhý let 🙂 Na základe povolenia riadiaceho lietania, sme si s Janym narolovali na dráhu. Fúkal vcelku svieži nárazový vietor, ale mali sme čiastočne zatiahnuté chuchvalcami hnusných tmavých oblakov a teda aspoň nebola termika. No a fúkalo do dráhy. Tak sme si ani nenadchádzali dozadu na štart. Rovno zo stojanky, sme vyšli na dráhu a priamo pred divákmi, sme bok po boku odštartovali. Všimol som si maďarského pilota Jaku, ako nám máva aj s kolegom, obaja stojaci vedľa svojho lietadla. Nemali sme nič pripravené a mali sme iba 10min na ukážku, tak sme dali freestyle. Proste sme sa tam iba vybláznili. Poslednú figúru sme dali spoločný nálet proti tribúne a divákom a rozlet do oboch strán. Potom sme sa zoradili a zase, bok po boku sme pristáli. Po pristátí sme sa otočili a popred „tribúnu“ a divákov sme rolovali na naše stojisko. Maďarský pilot nám mával a ukazoval palce hore! Mávali nám aj iní piloti a hlavne vzbudili sme záujem aj u divákov. Tí nám mávali tiež a po odstavení strojov, nás mnohí prišli navštíviť a porozprávať sa o motorovom závesnom lietaní. Rozdali sme aj niekoľko vizitiek.
Neostali sme len pri našich strojoch, ale sme sa vybrali do davu. Boli sme sa najesť, niečo nealko vypiť, lebo sme boli vysušení. A keďže bol Deň detí, aj my sme deti svojich rodičov. No a čo nenapadne veľké deti? Jazda na býkovi! Atrakcia, pri ktorej skoro nikto nebol, zrazu prilákala veľa divákov. A stačilo len to, že Felixko, Jany a Vlado urobili na býkovi šou! Nasmiali sme sa!
Krásnu epizódu musím spomenúť – mala veľké následky. Počas vystúpení sme vo vysielačke počuli, ako sa nejaké lietadlo hlási. Keďže boli ohlásené letové ukážky, iné prílety neboli povolené. Lenže on sa stále hlásil. Potom sa mu aj riadiaci ozval, ale nechal ho vyčkávať. Po fakt dlhej dobe mu umožnili pristáť. Bol to pomalovaný Fox s nálepkami Iron Maiden. Zaparkoval vedľa nás. Nálepky zaujali Janyho, pretože mal zakúpené lístky na koncert Iron Maiden v Prahe. Tak sa ho Jany spýtal, či ide na koncert a či tam letí. Že ano, letí. No ale voľné miesto v lietadle nemal. A tak sme sa zamysleli… On letí do Prahy na tomto hadraplánku? Jany a prečo ty teda nie na rogalle? A toť ten následok – Jany do Pražských Letňan na koncert Iron Maiden pekne zaletel na svojom MZK. Na tom istom letisku sa konal daný koncert. Jany si videl odparkované rogallo priamo z tribúny.
Navečer sme sa boli rozlúčiť a poďakovať pilotom, organizátorom, dievčatám v stánku s občerstvením a vybrali sme sa na odlet. Štartovali sme vo formácii. Vlado na špici a my s Janym, každý po jeho boku. Odpálili sme to naraz a spolu. Keďže už neboli žiadne letové ukážky a Deň detí bol oficiálne ukončený, urobili sme tam ešte malú letovú rozlúčkovú ukážku. Okrem iného, jedna z disciplín bola, že koľko papierových tanierikov zmetieme vrtuľovým vírom zo stola „nášho“ stánku s občerstvením… 🙂 A potom sme zase spoločne leteli na letisko Dubová. No a keďže vietor fúkal stále, let do Dubovej nám trval iba 27min.