SIAF 2022
SIAF 2022
25 – 29. 8. 2022
ROGALLO TEAM nemal pozvánku na SIAF 2022, tak sme ani nič neplánovali. Okrem toho sa mi pokazil motor. On sa pokazil na Majstrovstvách Sveta v ULL na letisku Hosín v ČR, ale celý ROGALLO TEAM tam zamakal a opravil ho tak, aby ma doviezol domov. Ale provizórna oprava nevydržala a závity v bloku motora, pre skrutky hláv valcov, znova povolili. Keďže som mal už 3/4 roka v garáži lietaný R912 100HP, prišiel naňho čas… a môj drahý motor Verner VM133MK Jany proste zdemontoval…
No a potom prišla pozvánka na SIAF 2022… Lebo letový manažer SIAF položil do éteru otázku: A prečo nemáme v programe ROGALLO TEAM? Veď to bolo krásne, keď nám tu tak pobzukovali…. A nám sa razom zdvihol tep. SIAF, fííííha, super… no a čo včúl? Čím? Kto? Maťo a Heňo pôvodne odmietli účasť na SIAF-e, lebo mali iný program. Majo zase účasť potvrdil. Paráda!!! Jany poletí Adélku. A čo ja? No, čo… ? Poletím Angélku. To je meno našej Oranžády. Trojkolka Tomi Cross 5 Sport, osadená motorom R912 80HP, na ktorú Haman nedodal krídlo… Na ňu sme vložili moje krídlo Aeros StingRay. Celý ROGALLO TEAM makal a pozapájal motor, nastavili karburátory a aspoň provizórne vrtuľu. Nemali sme ani šajnu, ako to bude vyvážené. Musíme to otestovať. Zálet sme plánovali na pondelok, lebo vo štvrtok sme mali Letový plán k preletu na SIAF na letisko do Malaciek.
V pondelok fučalo od kopcov tak, že hoci sme robili pojazd po dráhe, nikto z nás nenabral odvahu to v tej turbulencii a vetre odtlačiť a zdvihnúť nad zem. V útorok pršalo celý deň. OK, tak to zaletíme v stredu. Prišiel som na letisko, pripravil a skontroloval stroj a než som ho vytlačil z hangáru, priamo nad letiskom sa vytvorila rýchla letná búrka z tepla…. dolietané… Sakriš, musím to zalietnuť vo štvrtok, pred odletom na SIAF.
Vo štvrtok 25.8.2022 o 14,00h som na letisku, robím predletovú prehliadku a sadám do trojkolky. Môj cieľ je:
1) zdvihnúť stroj do 1m nad dráhu a zistiť postavenie hrazdy za letu, nastavenie trojkolky, stabilitu
2) ak je v pohode nastavenie trojkolky a hrazdy a stroj stabilne letí, urobiť let na okruhu
3) vykonať všetky letové testy záletového protokolu LAA SR
Po zahriatí motora, rolujem na vyčkávacie miesto dráhy 13. Je to ďaleko, tak pridám plyn. Motor zareval a nakrátko mi displej ukázal otáčky 6200. Motor, ktorý má točiť max 5800 otáčok za minútu! Okamžite sa otáčam a rolujem naspäť. OK, prestavíme uhol nábehu listov vrtule. A čas nám beží… Ale ROGALLO TEAM je zohraný celok a uhol nábehu bol zvýšený. Nie podľa uhlomera, ale podľa laserového ukazovátka na jeden bod na zemi.
Znova idem na štart. Priamo predo mnou roluje aj Igor Tallo s jeho novým lietadlom. Ja som zahriaty a on ešte len zahrieva a tak ma púšťa dopredu. Môj plán je jednoduchý. Postupne pridávať plyn až po rýchlosť odlepenia sa, potom stiahnuť plyn na cestovný režim a pár centimetrov nad zemou preletieť celú dráhu. Počas tohoto letu vnímať chovanie sa stroja, postavenie hrazdy a stabilitu letu. Na konci dráhy pristáť, prerolovať na začiatok a potom vyskúšať ostrý štart s letom po okruhu.
Pridávam plyn a rozbieham sa po dráhe. Dosahujem rýchlosť 60km/h a cítim, ako sa hrazda, ktorá doteraz tlačila na moje telo, presúva do letovej polohy. Fajn, toto je tak, ako som bol zvyknutý. Pri rýchlosti 70km/h sa odlepujem od povrchu. Sťahujem plyn, aby som si udržal nízku letovú výšku. Je to kvôli bezpečnosti. Ak sa v tých pár desiatkach centimetrov niečo prihodí, stále dosadnem na tri kolesá bez akéhokoľvek poškodenia stroja. Ale ouvej… Hoci som plyn stiahol, stroj si z ničoho nič pridal výkon a ja som sa zrazu ocitol nad úrovňou stromov… Prekvapilo ma to! Ale čo už, karty sú vhodené, treba hrať. Tak som nahulil plný výkon, nech som teda čo najskôr v bezpečnej výške. Nech mám čas sa rozhodovať. Do rádia som zahulákal, že mám problém a že idem urýchlene na pristátie. Igor už bol s lietadlom na dráhe a hlásil, že sa stiahne a dráhu mi uvolní. Tak som mu povedal, že tak rýchlo dolu nebudem a nech teda pridá plyn a zmizne. Tak aj urobil a odletel. Cítil som vibrácie od motora. Tak som skrátil okruh na minimum a šiel na pristátie. Krídlo sa chovalo perfektne, ako som bol zvyknutý a pristál som v pohode.
Hľadali sme príčiny. Áno, motor sa stále pretáčal a to neočakávané pridávanie výkonu sme okamžite vyhodnotili, ako príliš dlhé lanko plynu. Lebo my sme ho vykoumali a super sme ho pretiahli od hrazdy, cez trapézku hore, potom hlavnou trubkou dole pod motor, kde sme ho oblúkom zase vyviedli hore do zlučovača. Sakúm prásk, cez 4m lanka plynu. To sme hneď určili ako hlavú príčinu. Vrtuli sme znova zväčšili uhol nábehu listov a poďho to znova vyskúšať.
Motor sa už nepretáčal, točil na zemi 5200, vo vzduchu 5300 otáčok. To je fajn. Zostali však vibrácie, ktoré sa rôznymi režimami výkonu líšili. A zostalo neočakávané dávkovanie výkonu. Letové parametre boli perfektné. Krídlo si na trojkolku sadlo ako riť na šerbel. Avšak z toho dávkovania výkonu a vibrácií som bol nesvoj. Rýchlou kontrolou na zemi sme prišli na pôvod vibrácií. Jeden list bol úplne mimo. OK pôvod nepríjemností sme poznali, ale čo s tým? Nemáme už čas na úpravy. Letové okno máme dané. Vytvorené len pre pomaly letiace MZK. Hovorím, netrúfam si v tomto stave preletieť Karpaty. Leťte sami. Jany volá na riadenie letovej prevádzky a mení podaný letový plán. Nepoletia tri MZK, ale len dve. Tíško im závidím a s Heňom a Maťom ich vyprevádzame. Odleteli…
Hovorím si, že nastavím tú vrtuľu. Jožinko mieni – PánBoh mení…. 🙂 Prestalo mi svietiť to laserové ukazovátko. Rozobral som ho, zložil, furt nič. Čo tu ja teda budem robiť? No, čo asi… Idem lietať. Idem skúšať a testovať. Po okruhu, v blízkosti letiska – na doklz. V stave v akom to bolo, len v tričku a kraťasoch, som vyletel na okruh. Krúžim a stále viac mu verím. OK, trasie, ale viem prečo – vrtuľa. V lufte si to výkon nedávkuje, tam to už letí stabilne. Zrazu mi príde správa od Janyho: Po pristátí. Tak mu okamžite odpovedám, že paráda, že ja už 5 min krúžim na okruhu. Píše mi: Prileť, tu je parádne! Odpovedám: Pristanem, oblečiem sa a skúsim sa vypýtať, či ma vojaci pustia. Pristál som, natiahol na seba kombinézu a odštartoval. Dávkovalo výkon pri štarte, triaslo. Na to som už bol zvyknutý 😀 Zaletel som cez Budmerice a mieril ku Karpatom. Naladil som si vežu vojenského letiska Malacky, ohlásil som sa, povedal som, že som to tretie MZK, ktoré podľa letového plánu pre poruchu neodšartovalo. A teraz žiadam o povolenie k preletu na LZMC. Povolenie udelené. Ešte som si vyžiadal výšku 4000 stôp nadmorských, na bezpečné prekročenei Karpát a hurá na TO! Lenže vibrácie od vrtule boli najmenšie len v rozsahu okolo 3600 otáčok motora. Keď som pridal, zvýšili sa vibrácie. To isté, keď som ubral. Trim krídla som posunul dozadu a z režimu 3600 otáčok motora, som získal stúpanie v rozsahu 0,7-0,9 m/s. Žiadna výhra! Tak som sa dal letieť pozdĺž Karpát, aby som získal výšku. Lenže za Častou som stratil trpezlivosť. Otočil som sa a pustil krížom cez Karpaty. Nechal som to na tomto režime motora a s tým maličkým stúpaním som letel ďalej. Jasne, že som skenoval povrch zeme podo mnou a vyhľadával potenciálne bezpečné miesta pre prípadné pristátie. A podľa toho som volil smer letu. Keď som už bol za polkou Karpát, mal som výšku iba 3000 stôp nadmorských. Vtedy som posunul trim krídla dopredu a z 80km/h som to posunul na 100km/h. Nech som čo najskôr mimo hôr. Veži v Malackách som oznámil prkročenie Karpát a dostal som povolenie na priblíženie sa k letisku a zaradenie sa do okruhu. Keď som ohlásil po vetre pravého 02, dostal som poradie jedna a povolenie pristáť na dráhu 02. Toto som potvrdil a sklesal ponad hlavnú cestu Malacky – Pernek, kde už boli rozmiestnení spotteri a nasadil na finále. Po pristátí som naroloval pod riadiacu vežu, kde už bola odparkovaná Adélka. Let z Dubovej mi trval 24minút. Chalani prišli za mnou, zvítali sme sa. Stroj som zakotvil a zabalil do pyžamka na noc. Video z môjho preletu do Malaciek je tu: https://youtu.be/PXKZup0h2Rs
V piatok 26.8.2022 sme prišli na letisko, aby sme sa zaregistrovali u slečny Natálie, dostali sme náramky pre vstup, ako i vstupku pre automobil. Majovi sme pomohli nachystať jeho stroj na statickej stojánke. Zakotviť ho pomocou bandasiek s vodou, miesto kovového zábradlia. Taktiež sme prišli vyriešiť vibrácie a dávkovanie výkonu na Angélke. V prvom rade sme odstránili ten dlhý bowden a urobili sme krátky bypas z hrazdy, priamo k motoru. Po naštartovaní motor reagoval okamžite na pridanie, či ubratie plynu. Super!!! Nastavenie vrtule sme robili v poľných podmienkach. Doslovne. Laserové ukazovátko, ktoré v Janyho rukách znova zázračne ožilo, nám v tráve letiska bolo samo o sebe na dve veci… Ale Jany je koumák…. ! 😀 Zapichol do zeme skrutkovač a na jeho vrchol zameriaval svetielko laserového ukazovátka. Jeden list vrtule sa vzpieral a nechcel sa dlho umúdriť, ale po čase Jany s Majom zlomili jeho vôľu a nastavili ho do lajny… Fajn. Máme dva stroje pripravené na letové ukážky. Takže poďme domov. Na letisko Dubová, sme sa doviezli na nadupanej káre a v neskutočne krátkom čase. Sadol som do auta a šiel domov pre manželku. Spolu sme sa nahodili do gala, pretože sme šli na galavečer Zlaté krídla, kde som bol jedným z nominovaných.
Galavečer sa konal v hangári letky Ministerstva vnútra na letisku v Bratislave. Okrem Janky a mňa, tam prišli i Tinka s Janym a šéf LAA SR Miroslav Jančiar s manželkou. Všetci okolo, (!)teda skoro všetci(!), vedeli to, o čom som ja nemal ani šajnu. Keď to zrazu príde: víťazom kategórie Športové letectvo Slovenskej republiky – Letecká Amatérska Asociácia SR sa stáva: Mgr. Jozef Sajan… Skoro som odpadol… 😀 Video z galavečera je tu: https://youtu.be/xm788O6u07k Bolo to bombastické a ja som si to užil. Ale pravdou je, že divnou hrou zhod a náhod, dvom víťazom zostala trpká pachuť v ústach…
V sobotu 27.8.2022 sme vstávali skoro, dali si raňajky a autobusom sme sa doviezli na letisko v Malackách. Aká bola prča, keď ja som si zabudol tenisky doma a na hoteli som mal len poltopánky – lakovky od obleku…? Jany sa išiel posrať od smiechu! Že si ma odfotí, ako budem nasadať v lakovkách do rogala… Ale skvelý ROGALLO TEAM zase zafungoval neskutočne efektívne. Tinka zistila, že máme skoro rovnakú veľkosť tenisiek a tak mi jej tenisky nechala v igelitke na kľučke bránky ich domu. Majo nenocoval s nami, ale s deťmi doma a tak ich autom vyzdvihol a priviezol mi ich. Nelietal som v lakovkách. Ranná predpoveď počasia nič moc. My sme mali naplánované lietanie pol hodiny pred hlavným programom. S Janym sme prišli pripraviť stroje k letovej ukážke, keď v tom začalo pršať a prišla prvá búrka. S nádejou, že to predsa čoskoro prejde, sme stáli pod krídlami a čakali. Už to vyzeralo, že to prechádza, keď sa od západu tvorila druhá búrka a blížila sa. Pršalo fakt silno. Ako sme boli schovaní pod krídlom Adélky, Jany odopol kryt špice krídla. Vyvalil sa vodopád vody z krídla. Keď už pomaly prestávalo pršať, skončil sa čas na našu letovú ukážku… Jany však zavolal letovému riaditeľovi a vyžiadal si, aby náš program presunuli na koniec. Budeme štartovať až po ukončení hlavného programu. Tak sme zase ukotvili stroje a skonštatovali jednu vec. Bezstožiarkové krídlo má ďalšiu výhodu. Nemá otvor v plachte okolo stožiarika, kadiaľ do Adélky tiekla voda…. Obe sedačky Adélky boli presiaknuté vodou. Vybrali sme ich a nechali sušiť. Potom sme šli za Majom na statickú ukážku. V tom čase ľudia už húfne prúdili do areálu vojenského letiska Malacky. Keď sme prišli k Majovi, z auta sme povynášali beach flagy LAA SR a ROGALLO TEAM-u, rozkladacie stoličky, propagačné materiály LAA SR a zásoby nealko pitiva.
Majo nás rozosmial historkou s dažďom. Keď začalo pršať, tak išiel do auta a skryl sa pred dažďom. Ale keď videl, že dážď silnie, rozhodol sa ísť k svojmu stroju a aspoň trojkolku prikryť plachtou. Ako tam pribehol zbadal, že pod jeho krídlom je tlačenica a krčí sa tam asi 20!!! ľudí… Zostal v nemom úžase pozerať, keď v tom niekto spod krídla mu hovorí: Poďte, potlačíme sa, ešte sa zmestíte…
Počas dňa sa okolo Majovho stroja premlelo úžasné množstvo ľudí. Odpovedali sme na nespočetné otázky. Majo sa ukázal ako profesionálny inštruktor, ktorý vysvetľoval, názorne ukazoval a hlavne rozžiaril mladé detské očká, keď ich posadil na sedadlo pilota. Aj Jany to s deťúrencami vie. Doslovne na ňom viseli očami a „žrali“ ho…
Prišiel koniec hlavného programu a my s Janym sme sa presunuli pod riadiacu vežu a prichystali svoje stroje na letovú ukážku. Od veže sme si vyžiadali spustenie motorov a zahrievanie. Bolo teplo a tak sme sedeli v trojkolkách len v kraťasoch a tričkách. Podľa pokynov veže sme sa presunuli až k dráhe, preladili na Malacky Airshow, vstúpili na dráhu a bok po boku sme odštartovali. Nemali sme nič nacvičené, ale dohodli sme sa, že po štarte poletíme pozdĺž dráhy, prvý sa v polke dráhy odvalí Jany a poletí na začiatok dráhy. Ja budem zatiaľ pokračovať až na koniec dráhy. Až tam sa otočím. Medzitým Jany poletí popred divákov a ja sa v pozadí budem vracať na začiatok dráhy. Išlo nám o to, aby pred tribúnou a divákmi bolo vždy jedno rogallo. Lebo sme pomalí, nesmieme robiť akrobaciu a tak sme skoro neatraktívni. 😀 Ako som sa na konci dráhy otočil, do slúchadiel sme dostali pokyn, aby sme urýchlene odleteli smerom na Pernek a tam vyčkávali. Bolo to nečakané, ale zdôvodnili to tým, že MIG29 bude čoskoro odlietať a aby neprišlo k nejakému konfliktu. Krúžili sme a čakali nad Pernekom. MIG29 nádherne odštartoval a oblúkom zmizol vo výšinách. Chceli sme sa vrátiť nad letisko a pokračovať v našej show, ale nechali nás krúžiť nad Pernekom naďalej. Lebo dva Raptory budú čoskoro štartovať. Keď už sa nám z toho začala točiť hlava, vypýtali sme si prelet nad obec Kuchyňa. Dám krásnu príhodu z „luftu“: Ako sme sa presúvali z Perneka ku Kuchyni, samozrejme, že popri letisku a ponad ľuďmi, Jany si zase vypýtal prielet ponad dráhu. Nedostali sme povolenie, lebo Raptory čoskoro odletia. Jany hovorí riadiacemu: Veď sú stále na pojazdovke, to v pohode stíhame… Odpoveď z veže prišla až po chvíli, skôr to bola otázka: Ako môžete vidieť neviditeľné lietadlo?!? Mysleli si, že nás zaskočia… Ale nie Janyho!!! Odpovedal: Ako? Mám doma dve maličké deti a som zvyknutý vidieť neviditeľné a očakávať neočakávateľné… Smiech v étri potvrdil, že sa trafil 😀 Ale nepustili nás nad dráhu. A tak sme zakrúžili nad Kuchyňou a znova sme sa presunuli nad Pernek. Raptory konečne odleteli. Video z odletu MIG29 a Raptorov som zachytil na kamery tu: https://youtu.be/bq1eJIZsX3I. Len ROGALLO TEAM bol v tom istom čase a v tom istom vzdušnom priestore s MIG29 a F22 Raptor. Nekonečných 19 minút nás nechali lietať ďaleko od letiska. Keď nás konečne pustili nad letisko, vybláznili sme sa! Keď sme boli nad dráhou letiska, v areáli SIAF, lietali sme tak, aby vždy jeden z nás letel popred tribúnu a ľudí v hľadisku. Ľudia už postupne odchádzali z areálu letiska a tak sme nevynechali ani hlavnú cestu Pernek – Malacky a aj tam sme urobili peknú šou s nízkymi a rýchlymi prieletmi. Keď sa nám minul čas, ktorý sme mali určený na ukážku, šli sme na pristátie. Ono sa to ľahko povie, keď Jany zahlási finále „plus jeden“, ale ten „plus jeden“ ešte musí urobiť 180° zákrutu… Nakúril som mu pod kotlom, pritiahol hrazdu až do žalúdka a niečo okolo 155km/h som stíhal Janyho. Krídlo StingRay od Aerosu je vinikajúce. Rýchlo dosiahne požadovanú rýchlosť a tak som Janyho dobehol tesne pred jeho dotykom. A ako rýchlo som ho dobehol, tak rýchlo som dokázal vytratiť rýchlosť a výšku a krátko po jeho dosadnutí, som pristál na RWY aj ja. SUUUUPEEEER!!!
V nedeľu 28.8.2022 ráno sme vstávali skoro, aby sme stihli prvú várku autobusov, ktorá nás priviezla do Malaciek. Lebo sme lietali skoro. Pred hlavným programom. Ráno veru nebolo teplo a tak sme na seba natiahli aj kombinézy. Dokonca nás pustili skôr a mali sme 45 minút na predvádzanie sa. Majo si sadá za Janyho a idú spolu. Pri vchádzaní na dráhu si Jany vypýtal kontrolu motora. Veža potvrdila, tak Jany vypol motor a spolu s Majom obzerajú a kontrolujú motor. Nakoniec mykajú plecami, sadajú do stroja a po naštartovaní a preladení na Airshow, vchádzame na dráhu a začína naša show. Po niekoľkých okruhoch však v rádiu počujem, že pre technické potiaže Jany žiada pristátie a odstupuje z letovej ukážky. Ostávam sám. No, čo už. Vidím, že chalani bezpečne pristáli a odrolovali na stojánku pod vežou. Ešte je skoro ráno a ľudia pomaličky prichádzajú. Ja si zatiaľ užívam vzdušný priestor vojenského letiska. Hneď zrána nás vo vzduchu skropilo pár kvapiek dažďa, ale nič hrozné. Avšak vlhký vzduch začal vytvárať chmáry – jemné biele mráčiky priamo nad letiskom. No neprepichni to!!! A niekoľkokrát 🙂 Motor pracoval skvele a tak som ho čoraz viac zaťažoval. Jasne, že všetko som robil s prebytkom rýchlosti, keby niečo… Dokonca aj nízke obraty na uchu som robil tak, že keby mi v tej chvíli vypadol motor, s tým prebytkom rýchlosti by som to vymanévroval a dokázal pristáť. Predviedol som minimálku – so stiahnutým trimom dozadu, som letel rýchlosťou 72km/h s roztiahnutými rukami po stranách. Taktiež som predviedol maximálku, čo som si vo výške niekoľko metrov nad trávnatým povrchom vedľa dráhy dovolil – na rýchlomeri mi prebliklo 160km/h. Samozrejme, že som vypol motor a pekným, skráteným okruhom, som sadol na dráhu pred VIP tribúnou. Po nahodení som pridal, odlepil, pritiahol na rýchlosť a ľavou prudkou zákrutou som sa otočil ešte pred a pod vrcholkami stromov lemujúcich dráhu letiska. Urobil som zopár náletov na prichádzajúcich návštevníkov na hlavnej ceste, pár nízkych náletov na spotterov v ose dráhy a znova som sa vrátil pred tribúny. Bola to show, tak som niekoľkokrát šiel na hraničné limity povolené predpismi, niektoré som asi aj máličko prešvihol. Ale toto bola predvádzacia show. A ja som predvádzal možnosti skvelého MZK. Predviedol som stúpanie, stúpavé špirály, klesavé špirály, prechody z ucha na ucho, lety bez držania hrazdy… A testoval som neznámo – motor, vrtuľu, zladenie s trojkolkou a krídlom. A že tam dostali poriadne zabrať…!
Neskôr mi na statickej stojánke pri Majovom stroji jeden z divákov povedal, že sledoval moju rannú letovú ukážku a že som predviedol také manévre, o ktorých si myslel, že ich MZK nie je schopné vykonať. Zaujal som. To je fajn 🙂
Skrátené video z nášho vystúpenia počas oboch dní je tu: https://youtu.be/f1cXAYr-vLI
Prečo Jany s Majom ukončili letovú ukážku predčasne? Praskol chladič a chladiaca kvapalina postupne vystriekala von. Čo s tým? V AutoSave, kde pracujem, máme prípravky na utesnenie drobých netesnôt chladiacej sústavy. Avšak naša prasklina sa postupne rozšírila a hoci mi ho kolegyňa priviezla až na letisko, nepomohol. Pomohol nám Ľubo Pešek, ktorý kontaktoval chlápka, ktorý vie zaletovať chladič. Nebol síce moc nadšený, veď nedeľa okolo obeda, ale povedal nech to prinesieme. Tak Jany vypustil zbytok chladiacej kvapaliny, demontoval chladič. Ja som si od Maja požičal auto a fičal som do Veľkých Levár. Chlapík na to pozrel a povedal, že toto sa nedá zaletovať. Že to musí urobiť inak. Nebude to síce esteticky krásne, ale bude to funkčné. Rozstrihal kanáliky a stočením ich zlisoval. Vyzerá to ako po preistrele granátom. Chladič sme nahodili na stroj, zapojili hadice, do chladiacej kvapaliny sme vliali zbytok prípravku na utesnenie netesností a naštartovali. Najskôr to tieklo, po chvíľke len slzilo a nakoniec bol chladič utesnený. Jupí! Sme pripravení na odlet domov.
Po ukončení programu býva na letisku tradičná hangárpárty. Je to skvelá zábava, vyhodnotenie skupín či jednotlivcov, rôzne zábavné súťaže a hudba, tanec a áno – aj klobása 😀 Minulý rok sme nemohli ostať na hangárpárty, ale tento rok sme chceli. V práci som si vybavil na pondelok voľno a s Janym a Majom sme zostali na letisku. Aj so svojimi strojmi. Odlet sme naplánovali na pondelok ráno.
Okrem spoločného posedenia pri pivku a jedení, sme sa rozhodli poďakovať sa ľuďom, ktorí nám pomohli dostať sa na SIAF a ktorí sa o nás na SIAF-e starali osobným poďakovaním a tričkom ROGALLO TEAM-u. Všetci boli príjemne prekvapení a neskrývali radosť. Taktiež tu bola príležitosť urobiť si pamätnú fotku s posledným MIG29 na Slovensku. Večer sme už boli fakt unavení z celého dňa a netrpezlivo sme očakávali odvoz autobusmi do hotela.
V pondelok 29.8.2022 ráno sme zistili, že predpoveď počasia je horšia, než sme predpokladali. Našťastie sme mali relatívne skoro okno pre odlet. Pobalili sme veci, všetko sme naukladali Majovi do auta, ktoré sme nechali na letisku a v určenom čase sme čakali – Jany a ja pod vežou a Majo na určenom mieste – na pokyny z veže. Majo dostával pokyny z veže vojenského letiska a reagoval a odpovedal ako profík! Klobúk dole!!! Na základe týchto pokynov, naštartoval a zohrial motor, pomaličky sa presúval cez jednotlivé pojazdové dráhy až k nám pod vežu. Tam sme spoločne vyčkávali na odletové okno. To vôbec nebolo isté. Isté bolo, že nám riadiaci z veže oznámil, že nás v žiadnom prípade nepustí cez Karpaty. Hradba mrakov ženúcich sa od severu po hrebeni, nedávala žiadnu šancu na prelet. Hľadali sme riešenia. Jedným z nich bolo letieť na Bratislavu a cez ich CTR sa dostať do Dubovej skôr, než to tam mraky zatvoria. Dostal som nápad, že čo takto nás pustiť cez Jablonicu a Trstín. Meteorológ to šiel overiť a povedal, že tadiaľ by to šlo. Senica hlási jasno. Tak sme sa pripravili. Po získaní povolenia sme prerolovali na vyčkávacie miesto dráhy 02 a po preladení na Airshow nás pustili na dráhu a povolili vzlet a odlet. Všetci traja sme odštartovali spolu – bok po boku, ako sa na ROGALLO TEAM patrí. Spočiatku sme nemali silný protivietor, cca okolo 3m/h. Len bol trocha nárazový. Vojaci nás navigovali veľmi blízko Karpát, aby sme obleteli aktívny priestor po našej ľavej strane. Vľavo pred nami skoro jasná modrá obloha. Nad nami plafónik oblakov a vpravo hustá šedá hradba ležiaca na Karpatoch. Minuli sme Plavecký hrad a tesne pod plafónikom z oblakov sme sa presúvali k Plaveckému Petru. Za ním som zbadal čistú vrstvu, medzi zemou a mrakmi. A bolo vidieť až kopce na druhej strane. Do vysielačky som ohlásil, že tadiaľto by to šlo. A zatočil som doprava, smerom k vodnej nádrži Buková. Držal som sa tesne pod plafónikom a v bezpečnej výške som preletel vonkajšiu hranu lesa. Samozrejme, letel som tak, aby som vždy dokázal pristáť, ak by dačo… Ale to „dačo“ dostalo zákaz!!! Chalani potiahli k Prievalom a odtiaľ preleteli ku mne, do strednej časti pohoria. Kurňa ale tam bolo veselo!!! Fučal vcelku silný vietor a v tom údolí, medzi kopcami a zhora pritlačený mrakmi, vytváral úžasné turbulencie. Chalani sa blížili zľava. Jany to pritiahol a posunul sa dopredu predo mňa. Maja to mlátilo a dosť rýchlo ho to nasúvalo blízko ku mne. Veril som, že to ustojí, ale pre istotu som pridal, točil mierne doľava a stúpal a vletel do spodnej časti mrakov s cieľom, urobiť mu dostatočný manévrovací priestor. Keď som skontroloval, že bezpečne preletel poza mňa, tak som zase rýchlo sklesol pod mraky. Teraz som ho mal vpravo odo mňa. Jany bol vcelku ďaleko pred nami. Z kopcov sme vypadli pri Trstíne a stočili sa južným smerom. Jany a ja sme sa ťahali ďalej od kopcov, lebo sme tušili to ródeo v závetrí, ale Majo si to chcel asi vyskúšať. A držal sa blízko kopcov pri Horných Orešanoch. Ale zistil, že to nie je žiaden med lízať a tiež sa od kopcov vzdialil. Mali sme bočný vietor do chrbta alebo aj protivietor, neviem, to sa mlelo v tak úžasnom slede, že som to nestíhal vyhodnocovať. Hádzalo to s nami vcelku solídne. Raz Jany hlásil 52km/h protivietor, vzápätí 45km/h po vetre… Bol to zážitok. Pri Dubovej fučalo skoro jedným smerom – od kopcov. Jany bol na letisku prvý a prvý pristál. Ja som si urobil maličký oblúčik, aby som dal Majovi priestor a pustil ho pred seba. Keď Majo hlásil finále, ja som hlásil po vetre ľavého 31. Čakal som, že to bude viac turbulentné v tom silnom vetre a k pristátiu som sa doťahoval motorom. Tesne pred dosadnutím som sa neveriaco pozrel na rukáv, po mojej ľavej strane, ktorý nielenže bol vystretý, ale vystretý dohora!!! Pristál som perfektne a dorolovať, bola už hračka. Prekvapení boli niektorí piloti UL lietadiel, ktorí nechceli veriť, že sme prileteli z Malaciek a v tomto počasí sme oblietavali kopce. A zase nás to posunulo ďalej. Toto bol prvý dlhší Majov let v nepríjemnej turbulencii. Zvládol to na jednotku! Let z Malaciek nám trval 42 minút.
Video z nášho preletu z Malaciek do Dubovej je tu: https://youtu.be/SL9bDzfJN5k
Odkaz na fotogalériu tu: https://jozinko101.sk/galeria/siaf-2022/