Preskočiť na obsah Preskočiť na ľavý panel Preskočiť na pätičku

SIAF 2021

ROGALLO TEAM na SIAF 2021

         Cesta na Slovak International Air Fest – SIAF nebola vôbec jednoduchá. V prvom rade nás odbili tým, že to je určené najmä pre vojenské a veľké letectvo. Rogalla na SIAFe – ste normálni??!!?? To bola zvyčajná odpoveď. Ale vďaka práci Prezidenta LAA SR PaedDr. Miroslava Jančiara sme dostali kontakt na zodpovednú osobu – pána Vladimíra Lisého, ktorého kontaktoval Jany a ktorý sa, spolu s pánom Ľubomírom Krupárom zaslúžili o to, aby malé letectvo získalo miesto na SIAF. Takže oficiálne: OK, rogalisti, ste na SIAF-e. Máte statickú ukážku Vašich strojov.  Tak sme tam! Jupíííííí!!!

         Takže fajn, LAA SR bude mať stánok. Jany komunikoval s mnohými ľuďmi a dokonca sme si mohli vybrať, v ktorom priestore budeme mať vystavené stroje na statickej ukážke. Lenže Jany nie je len tak niekto. Nie! Jany je vyjednávač a diplomat a – našťastie – huba nevymáchaná 🙂 Vďaka zdravej drzosti a ochote kuť železo za horúca, to potlačil ešte kúsok ďalej, než si všetci predstavovali 😀

  • Keď už máme tri stroje na Medzinárodných leteckých dňoch, prečo nemôžeme mať aj leteckú ukážku?!?
  • Čože chcete??!!?? Vám fakt hrabe!

Ale Jany to ustál excelentne: 

  • Nerozumiem Vám, veď to lietajúce športové zariadenie lieta na základe poverenia Dopravného úradu a má tie isté práva, ako veľký Airbus. Čo bráni tomu, aby sme mali dynamickú leteckú ukážku?
  • Ste umiestnení na statickej stojanke a nie je možné, aby sa MZK presúvalo počas leteckých dní pomedzi divákov na dynamickú stojanku a na dráhu.
  • Tak umiestnime jeden MZK na dynamickú stojanku a ostatné dva budú na statickej…
  • Rogalisti, mňa z Vás picne! ….dobre, tak by to šlo. Tu máte kontakt na slečnu Natáliu z prijímacieho centra, s ňou si skoordinujete Vaše pôsobenie ma SIAF-e.

         Slečna Natália poslala Janymu nový formulár – ROGALLO TEAM bude mať svojich Display pilotov a letové ukážky. Budeme otvárať letecké dni. V sobotu ráno a v nedeľu ráno máme okno – celých 25min budeme predvádzať motorový závesný klzák pred divákmi leteckých dní. Ale ako aktívnym účastníkom, sa mení aj naše postavenie. Máme ubytovanie a stravu! Fííííha! Jany narýchlo overuje túto novú informáciu, ale je to potvrdené. Lietate pre SIAF – ubytovanie a strava je zdarma. Supeeeeer! Platí to pre všetkých nahlásených pilotov: Heňo, Maťo, Jany a Jožinko. 

          Štvrtok 2.9.2021 Prílet je plánovaný na štvrtok 2.9. lebo v piatok budú prilietať vojenské a veľké civilné lietadlá. Prílet na SIAF je podmienený podaním letového plánu. Jany zistil, kedy máme pridelené časové okno príletu a podľa toho podal letový plán. Z práce som sa vypýtal skôr a prifrčal na letisko Dubová, kde už Jany vytiahol oba MZK a skontroloval ich. Nabalili sme na sedačky nutné veci, najmä na ukotvenie Adélky a v stanovenom časovom okne – o 19:00h (17:00UTC) sme vyrolovali na dráhu LZDV a krídlo vedľa krídla sme odštartovali do 7m/s severáku. Maťo a Heňo zaznamenali náš štart online na Facebook. Po vzlete sme točili ľavý okruh, prekrižovali sme dráhu a v stúpani sme zatočili k Budmericiam. Po dosiahnutí spodnej hranice TMA Bratislava, sme sa preladili na Bratislava radar a vyžiadali vstup do TMA  a výšku 4000ft na prestúpanie Karpát. Keďže sme boli blízko vstupného bodu Častá, riadiaci nám rovno kázal kontaktovať Malacky vežu, nech si nás odriadia oni. Po preladení si nás prevzal riadiaci z Malaciek, povolil nám stúpať. Než sme vystúpali nad Karpaty, tak nás pekne vytriasla turbulencia zo závetria kopcov. Nad kopcami bolo fajn. Znova sme sa sformovali krídlo vedľa krídla a ohlásili prekročenie Karpát a letisko v dohľade. Keďže prilietali vetrone zo Senice, na pristátí majú prednosť. Tak nás riadiaci nechal vyčkávať na východnej strane letiska. Strašne som sa rehlil do prilby, keď šli vetrone na pristátie a riadiaci im oznámil, že majú opustiť dráhu výjazdom Delta…ako keby si mohli pridať plyn a potiahnuť kam chcú. Tak sme si urobili jednu 360° zákrutu smerom ku kopcom a potom sme sa len tak vlnili oblohou východne od letiska. Len čo vetrone opustili dráhu, dostali sme voľno na pristátie. Hrazdy na prsia, motory na voľnobeh a tretiu a štvrtú okruhovú zákrutu sme dali jedným klesavým oblúkom. Riadiaci sa pýta, či pristaneme spolu alebo po jednom. Oznámili sme, že spolu, dráha je dosť široká. Po pristátí sme dráhu opustili výjazdom Delta, kde nás čakalo vozidlo Follow me. To nás vyviedlo na miesto, kde budeme mať statickú ukážku. Janyho zase vyviedlo na stojanku pre dynamické ukážky. Jany zaparkoval Adélku priamo pod riadiacou vežou, mimo výfukových dýz veľkých lietadiel. Potom sme šli navštíviť slečnu Natáliu do prijímacieho centra. Tam nás čakalo ďalšie prekvapenie. Najskôr zastaví pri nás auto a z okna sa škerí chalan: Nazdar Jany! Chalan, čo nám určil príletové okno. Vojdeme do prijímacieho centra a tam ďalší chlap volá: Nazdar Jany! Na ďalšieho zase volá Jany: Nazdar Paľko! Hovorím: sakra, koho tu vlastne nepoznáš?!?  Pôvodne sme mali mať ubytovanie až od piatka. Vysmiata slečna Natália nám oznámila, že už dnes večer nás očakávajú v Intersport Hoteli Stupava. A hoci sme mali v pláne iný program, bolo by vhodné sa tam ubytovať. No, dobre. Natália nám dala zelené náramky, ktoré nás oprávňovali vstup skoro všade. Tak isto vstup pre vozidlo s prívesom, na ktorom nám Heňo s Maťom dovezú ich MZK, benzín, prístrešok, beach flagy a pod…. Večer som zavolal svojej manželke, nech príde pre nás. Na bránu kasární nás odviezol Paľko autom. Tam som stretol bývalých kolegov z polície, ktorí teraz strážia vojakov. Tiež kopec srandy! Janka nás doviezla domov, ja som si dal sprchu a oholil som sa, najedli sme sa, nachystal som si tašku s vecami na prezlečenie na tri dni. Taxíkom sme sa odviezli do hotela. Kopli sme dve pivka a šli sa vyspať.

          Piatok 3.9.2021 Ráno prišli autom Heňo s Maťom rovno na raňajky. Potom sme vyrazili na letisko. Prišli sme rovno k môjmu stroju na statike medzi hangármi. Keďže sme nemali dovolené postaviť prístrešok, hľadali sme miesto, najlepšie trávnaté, kde by sme ho mohli postaviť. Našli sme ho na opačnej strane. Dokonca aj ochotných vojakov, ktorí nám pomohli, poradili: “…tu aj tak nikto nič nevie, takže ak si to postavíte tu, nikto vás odtiaľto nevyženie…” Tak sme tak aj urobili. Dokonca sme za prístrešok umiestnili prívesný vozík tak, aby nebol nikomu na očiach a my sme mali svoje zásoby poruke. Pred prístrešok sme postavili stroje. Môj dvojmiestny a Maťov jednomiestny. Ako kotvy, proti nepriaznivému počasiu, nám slúžili 20L bandasky s vodou. Keď prišiel zodpovedný vedúci za statické ukážky, len dvihol palec a neprotestoval, že sme sa presunuli niekam inam. Super! 

          Na obed sme šli vedľa prijímacieho centra. Bola tam veľká jedáleň. Jedlo bolo len jedno na výber, ale naozaj bolo dobré a kľudne ti dali aj dvojitú porciu. Kávu však podávali vo vedľajšom stane – odpočinkovom centre pre pilotov a personál. Keď sme šli z obeda, videli sme na stojanke pre dynamické ukážky stáť Corsair s hore sklopenými krídlami, ako na lietadlovej lodi. Maťo že by sa rád na to pozrel. Jany že poďme, veď čo nám urobia – maximálne nás vyhodia z priestoru. Lenže nikto nás nevyhodil, nikto sa o nás nezaujímal. A tak sme prišli na stojanku, poobdivovali sme akrobatický Albatros a pokecali s pilotmi, prezreli si už spomenutý Corsair. Zamávali rolujúcim skupinám pilotov. Proste paráda! Keď sme sa vrátili do nášho priestoru a obdivovali sme zblízka vystavené lietadlá, behal za nami jeden z usporiadateľov a upozorňoval nás, že sa pohybujeme, kde nemáme, že máme ísť za bariéry a pod. Prilietavali rôzne stroje. Z Belgicka priletel pilot na F16 a stál nedaleko nás a čakal na schodíky. Jany hovorí Heňovi: zober mu pivo, urobíš si kamaráta. Heňo nezaváhal, vzal radlera a dobehol k F16. Prekvapený pilot sa načiahol a zobral si pivo. Videl som, ako sa ten “náš horlivý usporiadateľ” rozbehol k Heňovi, ale keď si trkotali s pilotom, zase sa otočil a odišiel. Konečne priniesli schodíky, pilot zišiel dole, podal si s Heňom ruku a chvíľu si pokecali. Heňo mu povedal kto sme a na čom lietame my. Keď sme sa kedykoľvek potom stretli, vždy sa kamrátsky pozdravil.

           Večer odviezol Heňo Janyho do Bratislavy na Galavečer ankety Zlaté krídla – Národná cena letectva Slovenskej republiky, kde bol nominovaný – a aj vyhral vo svojej kategórii – Prezident LAA SR PaedDr. Miroslav Jančiar. My s Maťom sme sa ponevierali po areáli leiska a obdivovali zaparkované stroje. Veľkým lákadlom bolo naozaj veľké lietadlo Airbus A400M Nemeckého letectva. Keď sme sa ním kochali, pribehol za nami “náš” horlivý usporiadateľ a už so zvýšeným hlasom sa nás pýtal, že koľkokrát nám má hovoriť, že tam nemáme čo hladať, že máme ísť za zábrany, že v tomto priestore sa môžu pohybovať len osoby s výstražnými vestami, v kombinézach alebo uniformách… Čo je na tom také nepochopiteľné!??! Pozrieme sa s Maťom na seba, OK, ideme si po kombinézy. Prd ideme! Heňo ich má v aute…. Vtedy Maťo ukáže zelený náramok na ruke a hovorí: a tento náramok nič neznamená?!? Chlapíkovi vyliezli oči, zakoktal sa a začal sa ospravedlňovať. Samozrejme, že môžete všade. Ja som si nevšimol, prepáčte a bla bla bla… Odvtedy bol pokoj. Večer sme šli na večeru a po chvíli prišiel aj Heňo. Sadli sme do auta, u mojich rodičov sme vyzdvihli rozkladacie stoličky a vyrazili sme do hotela. Jany sa v hoteli zjavil ešte v obleku z galavečera. Chrňať sme šli skoro, ráno nás čaká letová ukážka – otvárame letové ukážky na SIAF 2021!

          Sobota 4.9.2021 Ráno si dávame raňajky v hoteli a odchádzame na letisko. O 8.30h je brífing k letovým ukážkam. Ide tam Jany s Maťom. My sme sa s Janym vopred dohodli, že môj stroj je krajší a ľúbivejší, preto bude na statike a Adélka bude robiť letové ukážky. Po raňajkách šli chalani k Adélke, pripraviť ju na letovú ukážku a my s Heňom sme preskupili naše stroje. Preskupili sme ich preto, že veľa dohodnutých lietadiel pre statickú ukážku nepriletelo a tak sa zmenil aj priestor na výstavu. Šli sme do stredového pásu, ktorý oddeľoval stranu očkovaných a OTP. Pre nás dobre, pretože sme boli v dosahu oboch skupín. Tiene pod krídlami MZK nakoniec využili aj chalani, ktorí boli na statike s UL lietadlami. Lebo pod tie sa moc neschovali. Pred našu časť sme vystavili aj informačný rollup LAA SR. O 9,30h sme začuli známy zvuk R912. To Jany s Maťom stúpali k 25 minútovému vystúpeniu. Vyšantili sa perfektne! Jany predviedol prechody z krídla na krídlo, minimálku i maximálku, stúpavé i klesavé špirály a ako jediný si dovolil, počas letovej ukážky, vypnúť motor! 🙂 Vyžiadal si aj letmé pristátie. 

          To sa už pomaličky presúvali návštevníci SIAF-u cez stanovisko pre statické ukážky a s mnohými sme viedli debaty na tému MZK, motorov, krídiel a lietania. Než prišli Jany s Maťom, my sme absolvovali mnoho rozhovorov a rozdali sme veľa vizitiek. Rozkladacie stoličky boli veľmi dobrý nápad a radi sme ich využívali. Avšak väčšinou času sme trávili na nohách a raz na jednej a  potom na druhej strane sme debatili s návštevníkmi. Na obed sme sa rozdelili a po dvojiciach sme sa prestriedali. Aby som pravdu povedal, viac som si užil piatkové nácviky, než priamu leteckú šou, počas hlavného festivalu. Nemali sme na to čas. Bolo fajn, že nás prišlo pozdraviť veľa kamarátov. Mali sme pre nich posedenie v tieni krídiel MZK a aj nejaké nealko. Bolo teplo, pitný režim treba dodržiavať. Bolo pekné, že väčšinu dňa s nami strávil aj prezident LAA SR pán Jančiar s manželkou. 

          Večer sme prišli do hotela a tam – svadba!!! Posadili sme sa von na terasu, objednali si pivko. Zrazu okolo nás prechádzajú traja chlapi, pristavia sa pri nás – aha to sú tí rogalisti a popodávajú nám ruky. Gratulujeme, chlapci! Potom idú na izbu. Hovorím, chalani, toto boli chlapi od akrobatického L-29 Delfína. Aaaale, čo ti haraší??!!?? Neharašilo! Boli to oni. Potešilo. Niekto si všimol malé, obyčajné motorové rogallá. Super!!! Večer sme dali stoly dokopy a bavili sme sa s pilotmi a leteckým personálom. Ale spať sme šli skoro. Veď ráno lietame! 🙂

          Nedeľa 5.9.2021 Ráno klasika raňajky a fičíme na letisko. Dnes robíme letovú ukážku ja a Heňo. Jany poradil, aby sme na brífing išli už v kombinézach a s prilbami, lebo po brífinku nie je veľa času, aby sme prešli krížom cez letisko, pripravili a zahriali stroj. V odpočinkovom stane pre pilotov, sme sa postavili do šóry na kávu. Hneď vedľa sedel team RedBull pozerali na nás a niečo si šepkali. Samozrejme, situáciu využil Jany, nahol sa nad team RedBull a hubou nevymáchanou oslovil priamo hviezdu celého SIAF-u Felixa Baumgartnera: Vidíš celebrity, chcel by si sa s nimi odfotiť, ale nevieš ako to povedať, čo? Nevadí, poď, urobia si s tebou fotku…. Ako keby zastal čas. Celý team RedBull stuhol v pohybe… Káva na pol ceste k ústam, manažeri neveriaco puliaci oči na Janyho, zaskočený Felix nevedel ako sa tváriť. Jany im oznámil, že to bol len žart a všetci sa potom uvoľnene zasmiali. Ale Felix vstal a povedal, že sa chce s nami odfotiť. Postavil sa medzi mňa a Maťa a Jany nás všetkých odfotil. Pre istotu, aj Felixova polovička si nás spolu odfotila. Jeden nikdy nevie, čo ak budeme celebrity? 😀 

          Po brífingu fičíme na druhý koniec letiska, kde máme zaparkovanú Adélku. Dnes letíme ja a Heňo. Času moc nie je, tak sme si rýchlo urobili spojenie s vežou a vyžiadali naštartovanie motora a zahrievanie. Povolené, tak vrčíme. Je 9,25h a žiadam výjazd zo stojiska na pojazdovú dráhu Alfa. Mám povolené vyrolovať na Alfa a tam zastať a čakať na ďalšie povolenie. Museli sme čakať na pyrotechnikov, ktorí na boku dráhy pripravovali pyro show. Čakáme dlho. Až 9,35h dostávame povolenie rolovať cez pojazdovku Delta na vyčkávacie miesto pre vstup na dráhu. Tam ladíme Malacky Airshow a dostávame povolenie vstupu na dráhu a vykonanie letovej ukážky. Vyrolujeme na dráhu a pridám plyn. Ešte je cítiť ťažké krídlo, plné rannej rosy. Odlepujeme sa a zisťujem, že bude veselo. Máme bočný vietor od lesa a už je cítiť začínajúca termika. Na nejaké bláznenie, ako robil Jany v sobotu, môžeme zabudnúť. Neva, sme tam a lietame. Čo ma zarazilo, bolo strašne málo ľudí. Ale bolo ešte ráno a hlavná šou začína až po našom vystúpení o  10,00h. Chvíľami sme dostávali vcelku slušné facky, ale aj tak sme predviedli manévrovateľnosť motorového závesného klzáku. Lietali sme čo najbližšie k divákom a mávali ľuďom. Keďže sme mali určenú minimálnu výšku a aj vzdialenosť od divákov, Heňo ma včas upozorňoval, ak sme sa k týmto hraniciam priblížili. Zopár krát sme urobili nálet smerom na spotterskú tribúnu, kde sa tlačili fotografi. Ako aj Jany, tak aj ja som si vyžiadal touch & go na dráhu a poučený Janym, že ten les je ku.evsky blízko a ľavú prudkú zákrutu som teda robil až vo väčšej výške. Po 20 minútach bláznenia, sme sadli a odrolovali pod vežu, kde nám riadiaca poďakovala za peknú šou a povolila vypínať a ukončiť spojenie. Zakotvili sme a vybrali sme sa na statiku za chalanmi.

          Cez deň sme zase odpovedali na množstvá otázok, týkajúcich sa lietania na motorových rogallách. Rozdali sme veľa vizitiek a pozvali množstvo záujemcov, prísť absolvovať zoznamovací let. Som zvedavý, či niekto nájde tú odvahu a ozve sa nám, že to chce skúsiť. Tak ako sobota, tak aj nedeľa bola náročná najmä na nohy. Čas od času sme sa dostali na chvíľu do rozkladacích stoličiek, ale drvivú väčšinu sme stáli. Po obede sme šli s Janym podať letový plán na odlet. Letieť budeme večer o 18,50h. Zavolali sme na letisko Dubová a majiteľovi, pánovi Hanulovi sme oznámili, že priletíme, nech s nami ráta. Po návrate na statiku, sme pomaličky začali baliť veci, aby Maťo s Heňom toho nemali veľa na starosti. Jasne, že mali, ale aspoň niečo sme im pomohli.  

Po ukončení hlavného programu sa začali ľudia vytrácať z letiska a prišli nám dať pokyny na presun techniky bližšie k dráhe. Jany šiel pešo cez polku letiska, lebo Adélka bola zaparkovaná inde. Ja som, spolu s ostatnými pilotmi, pretlačil svoj stroj na pojazdovku Golf, kde sme sa nastavali vedľa seba a čakali na pokyny z veže. Každého jedného vyzvali, či je pripravený spustiť motor, či je pripravený na pojazd, či je pripravený prijať letové povolenie a až potom ho pustili k odletu. Väčšinu lietadiel púšťali v stanovených intervaloch na odlet. Bolo občas smutno – zábavné počúvať, že mnohí piloti nepočúvajú, čo im riadiaci z veže hovorí a pravdepodobne ani nerozumeli celej procedúre letových povolení. My s Janym sme mali odletové okno o 18,50h. Lenže Jany bol pod vežou a ja na pojazdovke Golf. Konečne som dostal povolenie spúšťať a zahrievať motor. Po pár minútach sa ma riadiaci spýtal, či som pripravený na pojazd cez Golf, Alfa k Delta. Potvrdil som a dostal som povolenie na pojazd. Pred odbočkou na Delta stál Jany a čakal na mňa. Zamávali sme si a proti sebe sme zarolovali na Delta, kde sme na vyčkávacom prijali letové povolenie a pokyn na preladenie na Malacky Airshow. Jany potvrdil povolenie a preladenie, rozlúčil sa a poďakoval riadiacim. Po preladení sme dostali povolenie odštartovať. Tak, krídlo na krídle, sme odštartovali z RWY01 a točili ku Karpatom. Jany ešte vyžiadal stúpavú 360-ku aby sme nabrali výšku na prekročenie Karpát. Tak sme znova zakrúžili nad vojenským letiskom Kuchyňa a vydali sa ponad Karpaty. Preleteli sme ponad kopce a keď sme sa chceli ohlásiť, že sme na hranici CTR, volá nás riadiaci Airshow a povoľuje ukončiť spojenie a prejsť na Bratislava info. Aj jemu Jany poďakoval a preladili sme. Po priblížení sa k letisku Dubová, Jany za letu ukončil letový plán, poďakovali sme a prešli na frekvenciu Dubová prevádzka. Pristáli sme po 19 minútach letu. Keďže sa čakalo už len na nás, nezdržovali sme zatiahli stroje do hangáru. Postupne sme schovali ostatné lietadlá. Ešte sme požiadali p. Hanulu, aby nám natočil dve kofoly a než sme schovali posledné lietadlo, aj nám ich priniesol. Keď sme chceli platiť, len sa usmial, že to máme ako poďakovanie za reprezentáciu na SIAF-e. SUPER!!! 

Fotogaléria ROGALLO TEAM-u na SIAF 2021