Plevník 2017 – jesenný zlet

14. – 15.10.2017

Na základe pozvánky od Ľuba Baleja, som sa rozhodol do Plevínka priletieť. Ešte som tam nebol, tak moja príprava spočívala aj v tom, že som si na google mapách vyhľadal, kde vlastne letisko je a ako vyzerá. Taktiež som si naštudoval informácie o priblížení, keďže letisko sa nachádza v CTR Žilina a nahodil trať do mobilnej aplikácie Fly is Fun, ktorú mám v mobile. Táto aplikácia je letecká a ukazuje mi všetky priestory obmedzené, zakázané, letiskové ATZ, CTR, TMA a dokonca i výškovo. Takže fajn. Dohodol som sa s Dedenkom, že poletí so mnou.

V sobotu doobeda som bol ešte v práci. Po skončení, som sa doma najedol, vzal veci, bandasku s benzínom a šiel vyzdvihnúť Dedenka. Zobrali sme nafukovačky, spacáky a oblečenie a vyrazili sme na letisko Dubová. Na letisku sme stretli Milana Halaja, ktorý už bol pripravený letieť. Chcel nás čakať, ale my sme museli všetku tu bagáž naložiť na trojkolku, upevniť a skontrolovať, tak som mu povedal, nech letí. V Krakovanoch ho čakal Jožko Konečný a Péťa Bačík, tak nech nečakajú zbytočne dlho. Bolo asi 15h. My sme sa nachystali a štartovali sme o 16,00h.

Ešte bolo v lufte cítiť vietor a termiku. Chvíľkami to s nami pohadzovalo, ale nebolo to nič dramatické. Leteli sme cez Budmerice smerom k Horným Orešanom, kde sme sa zvrtli doprava a ponad Dolnú Krupu sme smerovali k Vrbovému. Oblietavali sme ATZ Boleráz. Vietor sme mali bočný. Asi po 45 minútach sme prileteli nad letisko Krakovany, kde sme, okrem UL lietadiel nevideli žiadne MZK, tak sme pokračovali k Novému Mestu nad Váhom.  To sme oblietali východne a priblížili sme sa k Beckovu. Tu bol ešte čerstvý nárazový vietor, tak som sa držal ďalej od kopcov. Trocha som sklesal, aby som si prelet ponad Beckovský hrad natočil na video. Za Beckovom som preletel ponad Váh a držal som sa diaľnice. Na úrovni Ivanovic som sa nahlásil na Trenčín, oznámil som kto som, odkiaľ – kam letím, kde som v tejto chvíli a v akej výške a že ponad diaľnicu vo výške 2000ft poletím na Dubnicu. Trenčín mi potvrdil s tým, že mám ohlásiť Skalku. Pri Zamarovciach som sa stočil doprava a natočil som na video, ako pekne sa tam Váh stáča. Potom som znova zatočil doľava, ponad kopec sme preleteli priamo na Skalku. Tam som ohlásil pozíciu, opustenie priestoru Trenčín a prechod na frekvenciu Dubnice. Pri Trenčanskej Teplej som sa spojil s Dubnicou. Znova som oznámil kto som, odkiaľ a kam letím, kde som a svoj úmysel. Čiže ponad diaľnicu smerom na Belušu. Tu sa vietor zmieril a my sme si užívali úžasné výhľady  na hory v okolí. Keď sme boli na úrovni letiska Slavnica – Dubnica, pýtali sa ma na moju pozíciu. Oznámil som kde som a pochválil ich za krásne letisko, na ktoré sme mali parádny výhľad. Riadiaci poďakoval a pozval nás na kávu. Dohodli sme sa, že niekedy inokedy. Deň sa kráti rýchlo. Videl som, že z letiska odštartoval biely UL. Po štarte točil doprava, preletel ďaleko popred nás a pravou zákrutou sa stočil smerom k nám. Samozrejme, bol vpravo od nás a ani nestihol nastúpať na našu úroveň. To nám však neprekážalo a zamávali sme si. Ponad Ilavu sme leteli nad Ladce, smerom k Beluši. Tam som už ladil frekvenciu Žiliny a počúval premávku. Pôvodne som mal v úmysle letieť ponad Váh smerom k Púchovu a stále ponad riekou zamieriť k Považskej Bystrici. Lenže slniečko bolo už veľmi nízko, tak som sa rozhodol radšej letieť čo najrýchlejšou cestou do Plevníka. Ohlásil som sa na Žilinu a oznámil svoj úmysel, pristáť na letisku v Plevníku. Takže z Beluše som točil smerom na Sverepec a k Považskej Bystrici. Tá už bola celá v tieni okolitých hôr. A tam sme leteli „ponad diaľnicou“. Keď sme preleteli centrum mesta, začal som s jemným klesaním. Popri diaľnici som videl veľa možných miest – polí, pre prípadné núdzové pristátie. Zároveň som preletel na druhú stranu Váhu, kde som preletel ponad zrúcaninu Považského hradu. Plevník by mal byť už niekde blízko pred nami, tak som pokračoval v jemnom klesaní. Vzápätí som začul hlásenie do rádia, že sa od Považskej blíži ďalší MZK. Zavolal som ho, že ma má pred sebou, nech na mňa dá pozor. Potvrdil, že ma vidí. A ako sa tak ťaháme popri diaľnici, zrazu som zbadal asfaltovú dráhu a stojace MZK vedľa nej. Boli sme už veľmi blízko a vysoko. Tak som klesavou špirálou zhodil výšku a z pravej zákruty som prešiel do ľavej. Rýchle sme s Dedenkom skenovali okolie, či nemáme pred sebou nejaký stroj a nízkym preletom ponad dráhu sme pozdravili všetkých dole. Stúpavou pravotočivou sme odvalili ponad polia. Tam som stočil doľava a na uchu sme sa stočili späť. Zaregistrovali sme oproti a nižšie letiace MZK. Po rádiu sme sa dohodli na poradí a smere pristátia. Tak som stiahol plyn a znova ľavotočivou sme fičali na pristátie. 250m dlhá asfaltová dráha bola pre nás dostatočná. Po dotyku som šiel na brzdy a v polke dráhy sme už točili na odstavnú plochu. Let nám trval 1h 45min.

Video z letu do Plevníka tu:  Dubová – Plevník video

V Plevníku som bol prvý krát a bol som prekvapený, ako sa zletu chopili organizátori. Prichystali neskutočné zázemie ako pre domácich modelárov, tak i pre priletených pilotov MZK z celého Slovenska a Moravy. A samozrejme, pre veľa divákov. Mašinky sme zaparkovali na odstavnej ploche vedľa dráhy. Večer začala „hangárpárty“. Veľa historiek sa oprášilo, dobre sme sa napapali a ani smädní sme neboli.

Nedeľa ráno nás privítala mliečnou hmlou. Dali sme si raňajky, opatrne sme chodili po mokrej tráve, nech si nepremočíme topánky. Pomaličky sme sa chystali k odletom. Dopĺňali sme palivo do mašín, nakladali batohy a čakali… Stále hmla. Telefonáty na iné letiská, že kde je ako. Lenže my sme spočiatku nevideli ani na koniec dráhy. Okolo 10,00h sa začala hmla dvíhať. Ale až okolo 11,00h sme videli aj okolité kopce. Prvý musel Péťa Bačík, lebo musel – mal doma program. Tak štartoval a dával nám echo, ako to kde vyzerá. To bol povel k odletom. Postupne odlietali či už jednotlivo alebo skupinky MZK. My sme vysušili veci, zbalili spacáky a nafukovačky. Dohodli sme sa, že poletíme spoločne s Milanom Halajom a Jožom Konečným. Vlastne sme tam zostali, okrem domácich, už len my a naše tri rogallá. Dohodli sme sa, že odštartujeme o 13,00h.

S Dedenkom sme sa usadili a naštartoval som, aby som zohrial motor. Slniečko na nás svietilo a bolo nám veľmi rýchlo teplo. Ale na zemi. Prvý odštartoval Jožo a ja som sa sunul na štart za ním. Počkal som, kým zmizne vrtuľový vír a pridal plyn. Rozbehli sme sa a pekne sa odlepili. Stúpavou pravou sme nabrali výšku. Oblúkom sme sa vrátili nad letisko a zamávali chalanom. Milan ešte nemal naštartované. Tak sme krúžili po okolí letiska a čakali Milana. Po niekoľkých minútach štartoval aj on. Zoradili sme sa a vyrazili smerom k Považskej Bystrici. Čakal som už začínajúcu, dokonca až bláznivú termiku…a ono nič! Stále sme mali pred sebou taký jemný opar, ale počasie bolo ako z učebnice. Ponad Sverepec a Belušu sme preleteli do údolia – priestoru Dubnického letiska. Keďže mali výsadky, požiadali nás, aby sme leteli vľavo popri pohorí. Tak sme sa stočili viac vľavo, aby sme mali diaľnicu po pravej ruke. Priblížili sme sa k Trenčínu. Milan nadviazal spojenie s letiskom a potiahol nás tiež vľavo od letiska. Prelietali sme ponad Trenčín, taktiež ponad Trenčiansky hrad a oblietali sme letisko zľava. Pomaličky sme sklesávali nižšie a blížili sa k Beckovskému hradu. Tentoraz sme leteli priamo ponad hrad. Ako sme minuli Nové Mesto nad Váhom, začalo s nami jemne poskakovať. Termika! V októbri? Nooo, áno. Tam sa od nás oddelil Jožo, lebo ešte chcel niekam zaletieť. My s Milanom sme fičali spolu ďalej. Ako sme minuli Krakovany a Vrbové, začalo vážne rodeo! Termika jak blázen!!! Od Dechtíc sa Milan natiahol k pohoriu, že či tam nebude lepšie, ale nie. Boli sme na pokecovej frekvencii a občas sme si dávali užitočné info…akože: kúúú…va tam to melie! Ako sme sa priblížili k ATZ Boleráz, Milan ma dokonca požiadal, aby som si zmenil frekvenciu na Boleráz a ohlásil nás, lebo on to v tej termike nedokáže. Také to bolo rodeo!!! V polke októbra… S Dedenkom sme pozorovali kúdoly prachu a dymu, ktorý stál na mieste alebo len jemne stúpal dohora. Čiže bezvetrie, len termika z polí. Potom sme stratili Milana z dohľadu a nevedeli sme ho nájsť. Po vysielačke oznámil polohu: za priehradou Boleráz. Fúúúha, dobrý kus pred nami. Pokúsil som sa ho dobehnúť, ale on pelášil ako o závod. Milan to bral po úpätí Karpát, my sme si to štrádovali rovinou. Tu sme museli dávať pozor na výšku. Tu začína TMA Bratislava a my sme museli letieť pod 1500ft MSL. A dole bolo veselo. Preleteli sme priamkou od Horných Orešian až po Budmerice. Tam som sa ohlásil na ATZ Dubová. Milana sme videli pristáť na dráhu 13 a my sme sa vtedy len približovali k letisku. Križoval som ho v 1200ft s úmyslom pristáť tiež na 13. Milan mi do vysielačky ohlásil, že môžem na 31, že je bezvetrie. Keďže bola bližšie, zvrtol som sa doľava a zo zákruty sme šli na pristátie na 31. Avšak na bezvetrie to nevyzeralo… Nie a nie sklesať a podrovanie bolo na vysokej rýchlosti. Ale v poohooodeeeeee… Po dorolovaní k hangáru, som bol spotený ako myš. Veci, čo som mal oblečené, boli mokré od potu. Odstrojili sme sa, očistil som stroj a uložili sme ho do hangáru.

Let nám trval 1h 40min. Ale tá posledná hodina, tá nám dala…

Video z letu z Plevníka tu:  Plevník – Dubová video