Nastavenie karburátorov

          Už nejaký čas som pozoroval, že na voľnobeh alebo na veľmi nízkych otáčkach mi motor trase jak drozdovi ocas. Raz som pristál a roloval k hangáru a po vypnutí mi chlapík hovorí: „človeče, tebe to ide asi len na dva válce…“ No, na dvojvalci to na viac nepôjde… 😀 😀 😀
Bavil som sa o tom s Kamilom Vernerom, ktorý mi povedal, že to vyzerá na problém s karburátormi. Tiež som sa o tom rozprával s Tomášom Bilíkom a ten mi hovorí: „dovez to, poznám DelOrto karburátory, pozriem sa na to, vyčistím a naštelujem.“ A keďže Tomáš býva bližšie, než Kamil, dohodli sme termín a s Janym sme vymysleli plán: poletíme na dvoch MZK tam a na jednom naspäť. V piatok večer sme si zavolali na vežu vojenského letiska Kuchyňa, či by sme ráno okolo 7,30h  mohli preletieť ich priestorom, bez odpovedača, ale na spojení. Neplánovali činnosť, tak sme sa dohodli, že sa ozveme vysielačkou, až budeme v lufte.
Prišiel deň D. Podľa predpovedí, malo mierne fúkať tak do 2m/s a skoro bez oblakov. Tak sme si privstali, aby sme boli na 7,00h na letisku pripravení štartovať. Privítala nás nízka oblačnosť a hmlisto. Karpaty z letiska nebolo ani vidno. Ostali sme prekvapení, ale pripravili sme si stroje na prelet. Za pol hodinu sa nič nezmenilo, ale aspoň bolo vidno Karpaty. Zavolal som na vojenské letisko, pretože očakávali náš prelet a spýtal som sa, aké majú počasie. Riadiaca na veži mi oznámila dohľadnosť 10km a jasno. Pýtal som sa jej, či vidí mraky nad Karpatami. Povedala,  že pohorie je čisté, nevidí mraky. Ja som jej povedal, že my pre oblačnosť nevidíme pohorie a že teda cez Karpaty a ich priestor nepoletíme. Čas nám utekal a tak Jany rozhodol, že poletíme pozdĺž Karpát smerom na Trstín a uvidíme, či sa bude dať preskočiť na druhú stranu. Odštartovali sme a stálej viditeľnosti zeme sme sa plahočili tesne pod nízkou oblačnosťou. Zakrátko sa oblačnosť trocha zdvihla a za Hornými Orešanmi sme mohli stúpať. Po vylietnutí spod TMA sme si povedali, že skúsime ísť nad 2000stôp, lebo občas bola vidno modrá obloha. Nastavili sme si smer k Trstínu a Jablonici, keď v tom bum bum bum – čo to do mňa buší?!? Dážď. Za chvíľku som mal mokrý štít na prilbe a mokrú kombinézu. Ale to trvalo len chvíľku. My sme pokračovali ďalej a priamo nad Karpatami sa mraky rozpustili. Pred nami bol krásny slnečný deň. A nádherný úkaz sme videli vľavo na pohorí Karpát. Krásna biela nízka oblačnosť sa prevaľovala z rovín Záhoria priamo cez pohorie a tvorila nádhernú hmlovinu, ktorá sa za pohorím zmenila na oblačnosť, ktorá nás trochu potrápila. Pred nami letisko Senica, hlásili sme sa a ženský hlas nám oznámil že letisko je bez prevádzky, tak sme leteli k Holíču. Ale stále sme boli pod ochrannou vrstvou vysokej oblačnosti, ktorá zabránila slniečku nahrievať zem pod nami. Avšak kúsok pred Holíčom sa to zmenilo. Vyleteli sme spod oblačnosti do okien modrej oblohy a nahriateho povrchu. Chvíľami som dostal také pecky, že som nedokázal udržať rovný let a točilo ma doľava. Až som si prezeral krídlo, či mi niekde neprdla plachta. Ale vyletel som z termiky a zase bolo fajn. Holíč bol tiež bez prevádzky a tak po vysielaní naslepo, sme pokračovali k Tomášovi. Tam sme už pomaly vyklesávali a nad zemou to začalo byť „výživné“ – termika a bočný vietor. Jany urobil nízky prielet a vyletel hore. Ja som dotočil 360 nad letiskom a zahájil priblíženie. Všimol som si, že fúka zľava, priamo cez hangár. Našťastie tá jabloň pri dráhe vyschla a bola odstránená. Tak som mohol letieť nízko a pustil to hneď pred hangár. Po dosadnutí som vyroloval až hore a počkal až pristane Jany. Potom sme zaparkovali dolu, zvítali sa a zhodili sme krídlo z mojej trojkolky. Krídlo sme uložili do hangáru a trojkolku si Tomáš vzal domov do dielne. Tu je video z preletu.
Pozeráme tak na rukáv, ktorý sa zrovnával rovnobežne so zemou a uvažovali sme, či letieť… Tomáš využil naše zaváhanie a vyhlásil, že robí plot a že by sme mu mohli pomôcť… To bol ten signál!!! Už aj sme naskakovali do Adélky a chystali sa na odlet 😀 Za kombinézu som zasunul dve fľaše životabudiča (50%) a Jany to odpálil.
Počasie nebolo moc rozfúkané, bolo len termické. Bolo asi 10.20h. Po odlepení sme zamierili znova cez Holíč na Senicu. Nad hlavou sme zase mali ochrannú vrstvu vysokej oblačnosti a tak sme si užívali pohodový let. Mali sme nastúpanú peknú výšku a leteli sme ku Karpatom. Videli sme, že sme tesne nad kondenzačnou vrstvou a že oblačnosť sa zase tvorila až na hrane Karpát a pokračovala smerom k Piešťanom. Celé Záhorie bolo čisté, s obrovskou dohľadnosťou a slnečné. Avšak na úrovni Karpát sa tvorila oblačnosť. Priblížili sme sa a ako sme prelietavali Karpaty, dostávali sme sa nad chuchvalce priesvitných mráčikov. Ako sme sa blížili k Trstínu, preleteli sme nad radou takýchto malých chuchvalcov. Bolo to nádherné! No neprepichni niektoré!!! Tak sme sa takto kochali chuchvalcami a naháňali ich, až ponad Horné Orešany. Leteli sme ponad hrebeň, ale tam to začalo byť nepríjemné, jak termikou, tak prúdením cez pohorie, tak Jany zamieril ďalej od kopcov. K letisku sme prileteli už do veľmi slušnej termiky a pri pristátí nás nafúklo tak, že s motorom na voľnobeh nás to pár metrov nad dráhou nadvihlo. Pristátie však bolo hladké a dorolovali sme k hangáru. Stál tam Mišo na boku a tak som Janymu povedal, nech zaparkuje vedľa neho. Jany zaparkoval Adélku, vypol motor a vystúpil z trojkolky. Ja som rozopol kombinézu a spod jednej paže som vytiahol liter slivovice a položil na predné sedadlo. Mišovi vyskočilo obočie, že čo toooo? Vtedy som spod druhej paže vytiahol druhý liter tentoraz hruškovice. To už Mišo začal ukazovať prstom a hulákal, že to nemysíme vážne! Vyzeral komicky v tom prekvapení, srdečne sme sa s Janym zasmiali. Vyzliekli sme sa, hodili veci do hangáru a zašli si na terasu na KaKo – káva a koláč. Tam sme stretli Igora, ktorý sa nás pýtal, že či pôjdeme dnes lietať. Hovoríme, práve sme prileteli zo skoro hodinového letu a pristáli. To nemyslíte vážne!!! Teraz? V takejto termike?!?
Tu je video z preletu naspäť.