Preskočiť na obsah Preskočiť na ľavý panel Preskočiť na pätičku

Aeros StingRay

Aeros StingRay – moje nové krídlo

          Dôvod pre zmenu krídla nebol úplne jednoznačný, ale postupne som nakoniec našiel niekoľko dôvodov. Keď som sa rozhodol pre zmenu, hľadal som, akým krídlom nahradím svoj Aeros Profi 14. Z rôznych dôvodov, kedy som hľadal vhodné krídlo za rozumnú cenu, som si zvolil zase Aeros. Ale už som chcel aerodynamicky čistejšie – bezstožiarkové krídlo. Tu som sa rozhodoval či ProfiTL alebo StingRay. Volal som, mejloval som kamarátom po celom svete a zisťoval u tých, ktorí na týchto krídlach lietajú. Z ich poznatkov a tiež so svojich skúseností s malým krídlom, som sa rozhodol pre StingRay s plochou krídla 12,8m.

          Objednal som si to krídlo u firmy JokerTrike a netrpezlivo čakal, až mi Ondrej Jančovič zavolá, že krídlo je tu. Potom sme ešte doladili nalepenie reklamy spoločnosti AutoSave, s.r.o. na krídlo, pretože som členom teamu AutoSave a firma moje lietanie podporuje už dlhé roky. Nakoniec som priviezol trojkolku do Topoľčian na úpravu závesu. Potom prišiel ten dlhoočakávaný telefonát: máš to pripravené, môžeš si pre stroj prísť. 

          Keďže Jany Lacúch nemohol, požiadal som najčerstvejšieho pilota – absolventa nášho výcvikového strediska ROGALLO TEAM – Martina Forgáča, či by ma na Adélke – na našom výcvikovom stroji, neodviezol do Topoľčian. Našťastie súhlasil a 27.10.2019 sme preleteli do firmy JokerTrike. Tu je video z preletu. Stroj sme skontrolovali, pripravili, dopravili na asfaltové letisko za firmou a ja som si uvedomil, že idem zalietavať nové krídlo. Dal som na slová Juraja Veselého, ktorý na StingRay-i už lieta – posuň trim, zo zadnej polohy, o 1cm dopredu, to je cestovka 90km/h a nechaj ho letieť, samo ti ukáže, čo je preň najlepšie.

          Naroloval som na koniec dráhy a pridal plyn. Prvý nepríjemný pocit, že ma hrazda tlačí do pŕs sa vytratil, keď som dosiahol rýchlosť 60km/h. Vtedy hrazda krásne a plynulo prešla do letovej polohy a pri rýchlosti 80km/h som sa odlepil. Ja som síce máličko hrazdu pritiahol, reku radšej viac rýchlosti, než málo…ale to sa hneď rozbehlo cez 110km/h. Urobil som si taký väčší okruh, kde som vlastne hľadal, ako to letí. Naozaj, ako mi Juraj poradil, letelo to okolo 90km/h pri pustenej hrazde. Ale stačilo položiť ruku na hrazdu a už tam bolo 110… 🙂 Ešte som nebol zvyknutý. Išiel som na pristátie, ale prvý krát som bol dlhý a tak som si dal ešte jeden okruh. Zistil som, že toto krídlo je citlivé na pohyb hrazdy dopredu – dozadu a reaguje veľmi rýchlo. Podrovnal som a predsa len odtlačil, ako som bol na starom Profi zvyknutý a vyplával som. Skorigoval a pekne pristál. Podal som prvé dojmy Ondrejovi a Martinovi a pripravili sme sa na odlet do Dubovej.

          Prvý odštartoval Martin, ja som počkal aby som redukoval vír od jeho vrtule a odštartoval po chvíli. Zamierili sme k domovu. Martin mal náskok, tak som jemne pritiahol a pri 110km/h som ho po chvíli dobehol. Leteli sme proti zapadajúcemu slniečku a jemnému hmlovému oparu. Ja som zistil, že pri cestovke 90km/h točím na motore 3500 otáčok, čo bolo príjemné prekvapenie, lebo 90 na starom krídle sa rovnalo 3800 otáčkam. Trimom som si doladil cestovnú rýchlosť s Martinom a zistil som, že viem pohodlne letieť aj 80km/h. My sme však väčšinu leteli 100-vkou. Zisťoval som, že aj jemné pritiahnutie hrazdy, okamžite rozbieha stroj do rýchlosti. Ale viac, ako 135 som si ešte netrúfol 🙂 Leteli sme tesne nad kondenzačnou vrstvou, nad hmlou. Tak sme sa tam križovali, nadlietali, podlietali, natáčali sme si to na kamery. Niekde pri úrovni Hlohovca sme začali pomaličky klesať pod kondenzačnú vrstvu, kde už mala na nás dosah termika. Martin mi do vysielačky hovorí: “tu to už trocha kope…” Ja sa ho pýtam: “kde?” To maličké krídlo je predsa len menej citlivé, než 15,4m krídlo Adélky. Jediné, čo som zaregistroval, že krídlo jemne ťahá doľava. Nič zásadné, ale stále bolo treba jemnú korekciu. Preleteli sme do Dubovej a pristáli. Tu je video z preletu.

          A nejdeme to vyskúšať vo dvojom? Martin si sadol za mňa a štartujeme. Čakal som podstatne dlhší rozjazd, ale odlepili sme sa pri 80-tke, možno sme mali o 10m dlhší rozjazd, než so starým Profi 14 a stúpali sme 5m/s pri 90 km/h rýchlosti. Natrimoval som na 100km a my sme leteli na 3900 otáčkach, ako na starom krídle pri 80km/h. Paráda! Skúsili sme aj natrimovať na 120km/h, ale to už treba kŕmiť motor 4200 otáčkami. Potom sme skúsili minimálku. Pri 65km/h sa to triaslo, ale ešte ako tak letelo. Už bol dosť pokročilý čas, tak sme zamierili na letisko. Pristátie som vydojil na 65km/h. Prvé dojmy boli zmiešané. Je to rýchle, cestovné krídlo, ale neodvážil som sa s ním robiť opičky, ako so starým. Video, ako sme prvý raz leteli dvaja.

          Aeros má také vychytávky na koncoch nábežných rúr – jemné doladenie, ak niekam krídlo ťahá. Keďže ťahalo doľava, na pravej strane som zvýšil uhol a na ľavej som ho znížil. Čiže pravú stranu som spomalil a ľavú jemne zrýchlil. Teraz viem pustiť hrazdu a krídlo letí krásne rovno.
          Teraz mám už na ňom nalietaných viac ako 40 hodín a nemenil by som ho! Pri natrimovaní na 80km/h sme s Jožkom Pálešom lietali výcvik – resp jeho preškolenie na výkonnejší stroj, kde si vyskúšal stratu rýchlosti, lietanie na minimálke, špirály a vyberania týchto nežiadúcich letových režimov. Takže má plné využitie, aj ako výcvikový stroj.   

Sumár 

  • čo sa týka rozjazdu, natrimujem úplne dozadu a pridám plyn. Ak nechám hrazdu pustenú, nech si robí čo chce, rozjazd je o pár metrov dlhší – zvyčajne štartujem takto. Ale ak chcem krátky štart, rozbehnem na 70 a potlačím hrazdu naplno dopredu. Mám taký dojem, že rozbeh je kratší alebo aspoň tak isto dlhý, ako so starým krídlom. V stúpavom režime si hrazdu predsa len podržím mierne na rýchlosť, čiže tých 85-90km/h a stúpam 8 m/s. Ak ju nechám samu, na ustálenej stúpavej rýchlosti 74km/h stúpam 9,5 m/s. Vo dvojom obsadení stúpame okolo 6m/s.
  • POZOR na polohu trimu pri štarte!!! Janymu hovorím, choď si to skúsiť, ale skontroluj si trim v zadnej polohe pred štartom… A za 15 min to rozbehnem, odlepím, hrazda sa tlačí dozadu, stúpa to okolo 1,5m/s ale rýchlosť 120km/h… Oči mi vyliezajú z jamiek a vtedy ma trkne…Jasne – TRIM!!! Stiahnem ho dozadu a zrazu letím do oblak ako raketa! Takže bacha na to!
  • páči sami, ako rýchlo vie krídlo zrýchliť, tak krásne vie aj spomaliť. Čiže niekedy, najmä v zákrutách ak som na vonkajšej strane, keď chcem Janyho dobehnúť, musím letieť rýchlo, niekedy aj cez 140 a ak som vedľa neho, potrebujem spomaliť na 90. Ubratím plynu a prácou s hrazdou sa viem k nemu priblížiť rýchlo, zľahka a bez straty výšky. Využívame to hlavne pri lietaní pre páry.
  • raz sa ma kamarát spýtal, že aké to má opadanie na voľnobehu. Stiahol som trim dozadu, stiahol som motor na voľnobeh a roztiahol ruky. Leteli sme rýchlosťou 75km/h a klesali sme 2,7m/s. Dvaja! FANTASTICKÉ na tak malé krídlo! Na starom krídle som klesal 4m/s
  • je zaujímavé, že rýchlejšie to letí, ak som v tom sám. Sám mám rekord 174,8km/h podľa GPS. To sme sa hecovali s Janym… Ak sedíme v stroji dvaja, dáme max 150km/h. Možno by to chcelo výkonnejší motor.
  • ale vôbec to nie je príjemné lietanie pri vysokých rýchlostiach. Tlak vzduchu ti ide odtrhnúť hlavu, čo najviac pociťuje copilot. Ideálny rozsah rýchlostí pre toto krídlo je 90-110km/h. Aj tu je cítiť, či letím sám alebo s pasažierom. Sám si natrimujem napr cestovnú rýchlosť 120km/h a točím 4000 otáčok. S pasažierom točím 4200 pri tej istej rýchlosti.
  • zaujímavosťou je, že na vyšších rýchlostiach, ak chcem prudko zatočiť doprava, tak to nejde tak zľahka, ako otočka doľava. Asi tu spolupôsobí gyroskopický moment vrtule, ktorá sa točí doľava. Najviac si to všímam, ak letíme s Janym krídlo vedľa krídla nízky prielet nad dráhou a na konci pridáme plyn a robíme rozchod. Jany vľavo, ja vpravo. Na rýchlostiach nižších – pre vybláznenie – do 90, sa to točí pekne na obe strany. Na to máme heslo  – KOLOTOČ – kto to zažil, ten vie 🙂
  • priblíženie na pristátie robím vždy na vyššej rýchlosti. Ak mám cestovku 80, tak priblíženie robím na 90, aby som pri prechodovom oblúku a podrovnaní, mal dostatok rýchlosti na výdrž nad zemou a dosadnutie. Mám však rád aj také bláznivejšie pristátie. Najmä s babami na palube. Proste to pritiahnem a rútime sa dolu aj 120km/h. To je vresku!!!! 😀 😀 😀 No a potom prechodový oblúk a kĺžeme pár centimetrov nad dráhou a vytrácame rýchlosť do dosadnutia. Nádhera!
  • páči sa mi, že hoci má menšiu plochu, má lepšiu aerodynamiku. Čiže tie isté výkony lietam teraz na menších otáčkach, než so starým krídlom.