Motorovým rogallom na kávu do Partizánskeho
Motorovým rogallom na kávu do Partizánskeho? Prečo nie…?
26.01.2025
A tak sme sa znova stretli na letisku: Jany, Vlado a ja. A kam by sme zaleteli dnes? Úplne bez akéhokoľvek plánu sme odštartovali z letiska Dubová, točili sa na okruhu a potom sme to zvrtli na Budmerice. V lufte sme sa bavili, že kam by sme si zaleteli. A tak som hodil do pľacu myšlienku: chaloši, dlho som nebol zaletený v Partizánskom… Ooohooo, dobrý nápad! Motorovým rogallom na kávu do Partizánskeho? Prečo nie?!?
A tak sme to popri Trnave potiahli smerom na Hlohovec. Hoci bolo letisko Piešťany bez prevádzky, tesne sme sa vyhli ich CTR a chalani leteli smerom na Topoľčany. Ja som išiel pozdraviť kamarátku Mišičku, ktorá býva na predmestí Hlohovca. Dva krát som sa zatočil nad ich domom, ale bez odozvy… Chalani boli už dávno za Hlohovcom, ja som bol ešte pred ním. Výhoda trimu – navalil som mu na 130km/h a po chvíli som chalanov dobehol. Leteli sme smerom na Veľké Ripňany a Chrabrany. Počas letu sme napočítali niekoľko malých letísk. Ale žiaden pohyb na nich. Pokračovali sme až ponad Letisko Nemčice – Topoľčany, čo je domovské letisko pre výrobcu motorových rogál Joker Trike a skvelých vírnikov Nisus. Ale ani tam sme nezaregistrovali žiaden pohyb. A tak sme to potiahli ponad Topoľčany a mierili sme priamo k letisku Partizánske – Malé Bielice. Tu už bolo v lufte živo. Zaradili sme sa do okruhu. Postupne prvý Jany, druhý Vlado a ja ako posledný, sme šli na pristátie. Zistili sme, že sa otočil vietor a leteli sme po vetre. No ale keď to dal Jany, Vlado tiež… tak prečo by som mal ja meniť smer pristátia…? Pristáli sme a zarolovali pod vežu letiska. Tam sme zaparkovali vedľa seba, povypínali stroje a vysúkali sa z trojkoliek.
V kombinézach, lebo sa nám ich nechcelo vyzliekať a v nich bolo príjemne teplo, sme prešli až do reštaurácie. Páčil sa nám nápad QR kódov na úhradu pristávacích poplatkov a tak sme si ich naskenovali a poplatky uhradili. A vošli sme do reštiky. Pre nás, v kombinézach tam bolo fakt teplo a tak sme zaparkovali vo fajčiarskej časti, ktorá bola vlastne vonku na terase. Pekné čašníčky nám priniesli nápoje, kávu a koláčik. Zavolal som kamarátovi Rudkovi Žilkovi, že sme na kávičke v Partizánskom. Sprdol ma, že prečo som mu to nepovedal vopred, že by prišiel. Hovorím, že sa nezdržíme. Súmrak sa blíži ešte veľmi rýchlo. Dopijeme a poletíme zase domov. Tak, že aby som mu preletel nad domom. Že je to vedľajšia dedina. OK, dohodnuté! Ako si tam tak sedíme a kecáme, zrazu sa Jany spýtal: a vypli ste vyhrievanie karburátorov? S Vladom sme na seba pozreli a jednohlasne z nás vyletelo: ku.va!!! Vlado vyskočil a mazal k strojom vypnúť vyhrievania karburátorov, ktoré sú napriamo napájané, aby nám nevymlátili baterky. Vypol a môj. Srdečne mu týmto ďakujem! 🙂 Pokecali sme, popili a pojedli, zaplatili a vybrali sa k našim zaparkovaným motorovým rogallám.
Ako sme sa vracali k strojom, zbadali sme Jožka Marušku, ako so svojím synom naháňajú model lietadla. Prišli sme ich pozdraviť. Jožko nás pozval nazrieť do hangáru, kde má svoje lietadlo a aj motorové rogallo JokerTrike. Chvilku sme sa zdržali, potom sme sa rozlúčili a nasadli do trojkoliek.
S maličkou dušičkou som zatočil štartérom… motor naskočil na šupu! Super! Vlado tiež naštartoval okamžite a Jany tak isto. Ja som mal zohriaty motor prvý a tak som pomaličky roloval na dráhu. Jožko Maruška ma „odštartoval“ ako na lietadlovej lodi. Vzlietol som a otočil ľavý skrátený okruh. Sklesal som k dráhe a na rýchlosti som o pritiahol a potom uvolnil hrazdu do stúpania. Videl som, že chalani práve rolujú na štart. Obaja odštartovali. Ja som ešte urobil krátky okruh, preletel ponad chalanov a zakývali sme si. Chalani mierili k Topoľčanom, ja som zamieril na Klížske Hradište, kde ma čakal Rudko Žilka. Mal vysielačku, bol naladený na frekvenciu Partizánskeho a navigoval ma. Stál na záhrade a mával mi bielou vlajkou. Preletel som a zatočil sa nad ním. Zatočil som sa dva krát, potom som sa stočil doprava a ponad dedinu som sklesal znova k jeho záhrade. Zamávali sme si a ja som zamieril späť. Najskôr som sa dostal z toho údolia a potom som zamieril na Topoľčany. Zapadajúce slniečko mi svietilo priamo do očí. Natrimoval som si na 120 a letel. Našťastie, kráto za Topoľčanmi sa obloha jemne zatiahla a zatienila slnko. Už som aj videl pred seba 🙂 Na vysielačke som zisťoval, kde sa nachádzajú chalani. Boli dosť predo mnou. Ale pred Hlohovcom sa rozhodli urobiť 360-ku a počkať ma. Už som ich aspoň videl. Síce som nebol pri nich, ale aspoň sme sa videli. Znova sme tesne oblietali CTR Piešťany a ja som zase letel ponad Mišičkin dom. Tentokrát som objavil pohyb na dvore. Niekoľko osôb. A tak som tam 3x zakrúžil a zamával. No a zase som musel doháňať chalanov. Dobehol som ich až nad Trnavou. Oni to tiež natrimovali na rýchlosť a leteli stovkou. Prispôsobil som im svoju rýchlosť. Keďže mi bežala kamera na hrazde, lebo je napájaná káblom z palubnej siete, priletel som k Vladovi a natočil som si prelet ponad jeho krídlo. Potom som zamieril k Janymu a aj jeho som dal na záznam. Následne sme sa sformovali do šípky, kde Jany viedol formáciu, Vlado letel po Janyho ľavej strane a ja po pravej. Tak sme prileteli až do Dubovej. Vlado išiel na pristátie, my s Janym sme si dali nízky prielet nad dráhou a trošičku sme porobili opičky nad letiskom.
Let do LZPT nám trval 53min a spiatočný trval 1h 4min.