Letecké dni Košického kraja 2025
Letecké dni Košického kraja
6 – 7. 9. 2025 Letisko Košice
Pozvanie na Letecké dni Košického kraja dostal aj ROGALLO TEAM. Konali sa cez víkend 6. a 7. septembra 2025 na letisku Košice. Sme radi, že usporiadatelia rôznych leteckých podujatí nás vnímajú, ako predstaviteľov maleho, športového letectva, ktorí rozvíjajú lietanie na motorovom rogalle a dostávame pozvánky na tieto akcie. Takže aj pozvánka do Košíc nás veľmi potešila. A to aj napriek tomu, že nemáme pripravený žiaden program, akrobacia je v našom sektore zakázaná a lietame pomaly a skoro potichu… Ale svietime, dymíme a lietame s radosťou 🙂 A aj tentoraz, zaradili nás do oficiálneho programu.
Dohodli sme sa, že do Košíc poletíme a budeme robiť letové ukážky štyria piloti a štyri MZK: Janko Matejička, Vlado Hubek, Jany Lacúch a Jožinko Sajan. Farebné označenie pilotov som zámerne zvýraznil, aby bolo jasné, s akou trojkolkou – farebne, kto letí. Samozrejme, ako perfektná pozemná podpora po zemi šli Heňo Partl a Maťo Forgáč. Dňa 5.9.2025 sme ráno vyčkávali prílet Janka Matejičku, ktorý sa rozhodol priletieť z Plevníka na Dubovú a spolu s nami letieť do Košíc. Pôvodne sme sa mali stretnúť v Lučenci, ale Janko sa rozhodol pre ROGALLO TEAM. Z Dubovej s nami štartoval aj Stano Faťara, ktorý na svojom JokerTrike letel do Lučenca. Tam sa rozhodol na nás počkať a pripojiť sa k nám, až poletíme v nedeľu domov.
Video – Odlet z letiska Dubová
Piatok, 5.9.2025 Ešte predpoľudním sme postupne odpálili z dráhy 31 letiska Dubová a popri Trnave, Seredi, Nitre, sme šli pozdraviť nášho kamaráta Štefana Markuša v Hornej Seči. Pri prielete nad jeho domčekom, sme zapli zadymovanie. Termika bola už pekne rozvinutá a my sme sa u Števka nezdržiavali. Potiahli sme to od Levíc až k letisku Hontianske Nemce, obzreli sme si hrad Čebraď. A popri neuveriteľných historkách, kde všade tu bol Jany na vojne….(kks on asi nebránil našu vlasť, on sa prachsproste presúval z miesta na miesto) sme prekročili posledné pahorkatiny a klesali sme k Halíču, kde sme preleteli ponad Halíčsky zámok. Potom sme skontrolovali letisko Vidiná a severnou stranou sme oblietali Lučenec. Zamierili sme k Boľkovskej osade, kde sa nachádza letisko. Tam sme sa rozhodli pristáť, dotankovať a zjesť niečo k obedu. Let nám trval 1h a 52min.
V Lučenci sme počkali na príjazd Heňa s Maťom a tú chvíľu sme využili a dali sme si všetci na letisku obed. Potom sme dotankovali stroje a pripravili sa na odlet do Košíc.
Video – Pripravení na odlet z letiska Lučenec
Rozlúčili sme sa s Maťom, Heňom a Stanom a postupne sme rolovali na štart. Odpálili sme to z asfaltového letiska o 14,00h, urobili sme si okruh, aby sme sa sformovali a vyrazili sme smer Rimavská Sobota. Ani sme poriadne nevyleteli z ATZ Lučenec a ja som zistil, že mi nefunguje rádio. Chalani ma nepočuli a ja som ich počul veľmi slabo. Resp sa to postupne rapídne zhoršovalo. Jany už bol naladený na BA INFO a tak oznámil závadu na jednom stroji a návrat skupiny na letisko Lučenec. Ako sme tak mali už Lučenecké letisko nadohľad, zázračným knoflíkom som si znovaspojazdnil svoju vysielačku, čo som s radosťou oznámil aj svojim kolegom. Takže znova otočka a poďho do pôvodného kurzu. Keďže sme leteli ako skupina, mali sme podaný letový plán. Jany ho na BA INFO aktivoval a v pohodičke sme si ho svišťali vzduchom. Za Ožďanmi sme minuli letisko Babin Most a mierili si to k Rimavskej Sobote. Ako sme sa priblížili ku Gemerskej Vsi, Jany si naladil ATIS KE, aby si vypočul automatickú informáciu a potom sa preladil na frekvenciu Košice Radar. Tam oznámil náš let na základe podaného letového plánu a žiadosť o vstup do TMA KE. Keďže TMA 4 zasahuje aj ponad Maďarské územie a je riadené z veže v Košiciach, vyžiadali sme si letieť skratkou – priamo. A to nám bolo umožnené a tak sme leteli aj ponad Maďarské územie. Na Slovensko sme pileteli pri Turni nad Bodvou do TMA 3 a čochvíľa sme vstúpili do TMA1C. Za Moldavou nad Bodvou sme vstúpili do CTR letiska Košice. Preleteli sme pomimo Železiarní Košice a preskupili sme sa do spoločnej formácie. Jany si rádiom vyžiadal prielet ponad dráhu. Po prielete dráhou 01 sme sa postupne odvalili doprava a po jednom sme pristáli na asfaltovú dráhu. Cez TAXIWAY C sme za vozidlom Follow Me opustili dráhu a zamierili do vyhradeného priestoru. Let do Košíc nám trval 1h a 24min. Bol to vcelku nudný let, lebo sme sa nemohli rozprávať. Buď sme boli na Infe alebo na frekvencii veže. Ja som si ho krátil tým, že som si v mobile pustil Music Player a počúval skladby. To je výhoda Bluetooth prepojenia interkomu a mobilu… Jany mal so sebou ešte jednu vysielačku 2m Baofeng a na nej si pustil rádio, ktoré počúval celý let.
Mali sme pridelený veľký parkovací box, spoločný s poľskými rogalistami zo skupiny Fire Moths, ktorí na svojich MZK robia nádhernú nočnú a aj dennú pyro show. Ale teraz tam stáli len ich stroje. Chalanov nebolo. Tak aj my sme sa utáborili, ukotvili si mašinky a išli sme sa zaregistrovať. My sme sa hneď postavili do šóry pri bufete, aby sme si dali zaslúžené jedno pivečko. Čo bolo blízko služobného vjazdu do areálu, ktorým by mali, každú chvíľu, doraziť aj Heňo s Maťom. Ako sme tak stáli pred budkami, kde sídlilo velenie akcie, zrazu sa otvorili dvere, vyšiel z nich riaditeľ , pán Hubert Štoksa, tvár sa mu rozšírila úsmevom a zvolal: ROGALLO TEAM – mojí verní! A tak sme sa spoločne zvítali, pozdravili a chvilku pokecali. O tom že tieto Letecké dni nie sú práve najšťastnejšie, sme vedeli už niekoľko dní predtým. Pretože osadenstvo z Košického letiska sa odtrhlo a natruc !!! v Prešove urobili ďalšie, súbežné, letecké dni s armádou, presne v tom istom termíne… Večná škoda pre divákov, leteckých nadšencov, samozrejme aj pre organizátorov… Ak by sa spojili a dali to spoločne, boli by to asi jedny z najväčších leteckých dní v európe. Zaregistrovali sme sa, zaregistrovali sme aj Heňa s Maťom a čakali na ich príchod. Po ich príchode sme sa navečerali a išli sme pripraviť mašinky k spánku. Čiže ich pozakrývať a dobre ukotviť. V noci mal začať fúkať VKV – vy….ný košický vietor. Tam sme sa stretli a pozdravili sa s poľskými pilotmi MZK. Chalani to boli super. Sme si mysleli, že sa budú strániť a chrániť si tajomstvá… Boli v poho a s pýchou nám poukazovali, ako majú upravené podvozky strojov, čo všetko a ako to naložia na svoje rogallá. Potom sme chceli ísť do hotela autom. Ale ne-nééé… Na nás tam čakal autobus!!! Autobus, ktorý viezol len ROGALLO TEAM!!! Šofér bol super, dalo sa s ním pokecať, vedel nám veľa vecí okomentovať a zaviezol nás až k hotelu. Ubytovali sme sa na izbách. Telefonmi sme si koordinovali čo kde a kam. Teda na pivo. Lenže Vladko nie… Vladko zbadal veľkú vaňu, napustil si vodu a pekne sa v nej, s pivkom v ruke, uvelebil 🙂 Ale nebol dlho. Ja som dal rýchlu sprchu a štrádovali sme von. Chalani sedeli vedľa hotela na terase. Tak sme zapadli k nim.
Sobota 6.9.2025 Ráno sa budíme a ideme na raňajky. Tie sa podávali v hoteli. Potom už len rýchle WC a nastupujeme do pristaveného autobusu. Po príchode na letisko, sme sa šli pozrieť na naše stroje. Všetko v poriadku, hoci už vietor slušne duje. Pokecali sme s poliakmi, ktorí už od rána pripravujú svoje rogallá na nočnú pyro show. Je až neuveriteľné, aké nadstavce a prípravky musia použiť. Zadné blatníky zdemontovať a ponad zadné koleso namontovať doslova obrovskú platňu, na ktoú ide, podľa vopred pripraveného poradia, množstvo pyrotechniky a neskutočné zväzky káblov. Stroje sú vystavené max vzletovej hmotnosti. Po kontrole strojov sme si šli na kávičku a Jany s Jankom šli na brífing. Doobedie sme strávili doplnením paliva, kontrolou oleja a chladiacej kvapaliny. Taktiež sme doplnili nádobky so zadymovacím olejom, ktoré sme verejne chceli prvý krát predstaviť dnes. Všetci sme poškuľovali na rukáv. Od rána sa po ňom dalo chodiť. Podľa predpovede SHMU, malo fúkať 10-15m/s. Našťastie to bol ustálený vietor, bez nárazov. Tie prišli až večer. No, čas obeda, tak sme sa šli napapať. A poniektorí aj navštíviť kadibudky. Lebo brány letiska pre verejnosť sa otvorili o 14:00h a o 15:00h program zahajoval hádaj kto??? No predsa ROGALLO TEAM.
Video – Príprava na prvé vystúpenie
Poobedné vystúpenie Je 14:40h sedíme vo svojich trojkolkách. Tie sú už odviazané, vietor mláti s našimi krídlami. Po rádiu si potvrdíme vzájomnú pripravenosť a prelaďujeme sa na frekvenciu veže. Jany nás ohlasuje na vežu a žiada povolenie na spúšťanie motorov. Spúšťanie a zahrievanie motorov povolené, máme ohlásiť pripravenosť na vystúpenie. Rýchlo vystupujem a zapínam kamery na krídlach. Potom na to už nebude čas. Následne naštartujem a zohrievam. Keďže sme na oficiálnej frekvencii košického letiska, komunikujeme len posunkami. Obloha bola pekná modrá. Avšak okolo obeda sa začal vytvárať jemný plafónik cirrusovitých oblakov. Čo sa nám hodilo. Netvorila sa termika. Palce všetci hore – sme pripravení, zohriati. Jany hlási pripravenosť na vystúpenie. Veža nás prehadzuje na frekvenciu Airshow, aby sme neblokovali hlavnú frekvenciu letiska. Táto frekvencia je určená pre účinkujúcich. Dostávame pokyn rolovať po pojazdovke na hlavnú dráhu a oznámiť pripravenosť na vykonanie Airshow. Poškuľujem očkom po rukáve – kua ani sa nehne! Vyšponovaný, zabetónovaný… Ale nie je to rekvizita… Prízemný turbulentný vietor šklbe s našimi krídlami. Radíme sa na štart. Prví dvaja vyletia Janko a Vlado a budú točiť doprava. Potom vyletíme Jany a ja.
Palce hore, Jany hlási na vežu pripravenosť a dostávame povolenie na vlastnú Airshow. Otvárame Letecké dni košického kraja. Dohodli sme sa, že sa nebudeme pokúšať o let vo formácii, lebo ten vietor bol naozaj silný. Proste budeme improvizovať a blázniť sa pred obecenstvom. Roztiahli sme sa a našu letovú ukážku sme si tvorili tak, aby v každej chvíli, bol aspoň jeden z nás pred tribúnami. A tak sa stalo, že sme napr. leteli proti sebe. Jasne, že sme sa videli a leteli sme v rôznych výškach. Mali sme zapnuté zadymovania a tak si diváci mohli vychutnať aj dymové efekty. Bohužiaľ, vietor bol tak silný, že akýkoľvek pokus o nejaké „kreslenie“ na oblohe, bol neúprosne odfúknutý. Aj tak sme predviedli perfektnú manévrovaciu schopnosť našich strojov. Ukázali sme minimálnu rýchlosť, maximálnu rýchlosť – po vetre to bolo len že „vrrrrn“ a bol si na konci diváckej zóny. Lietali sme aj krížom cez seba, čo sme si teraz mohli dovoliť, lebo ten vietor okamžite odfúkol akýkoľvek vrtuľový vír… Ale Janymu to nedalo a predsa sme vytvorili formáciu. V tom vetre to bol naozaj výkon, že sme to dali. A aj na videách z vystúpení je vidieť, že nás to rozhadzovalo do úplne všetkých strán.
Video – Vystúpenie sa začalo
Video – Ešte nejaké zábery z vystúpenia
Po pristátí nám chalani referovali, že hneď, ako sme odštartovali, Poliaci všetko pustili z rúk a vedľa seba stáli a pozorovali naše vystúpenie. A hneď ako sme pristáli, sa znova dali do práce a chystali si stroje na nočnú pyro show. Keď sme narolovali na našu stojanku, všetci sme boli radi, že to máme za sebou. Krídla sme ukotvili a išli sme si na zaslúženú kávu. Poprechádzali sme sa aj medzi divákmi, kde sme v kombinézach ROGALLO TEAM-u neunikli pozornosti. Začalo to spoločnou fotkou s dieťaťom, končilo to podpismi. Veľmi príjemné 🙂 S Janym, ktorého prišla navvštíviť a povzbudiť aj rodina a jeho deťúrencami, sme zašli pozdraviť chalanov na komentátorskom stanovisku. A tiež sme si boli dať večeru. Ako bežal čas a začalo sa zmrákať, zase sme sa zišli na našej stojánke k prípravám na večerné vystúpenie.
Video – Štartovanie a zahrievanie
Obloha za začala zaťahovať mrakmi a zapadajúce slnko tomu vytváralo neskutočne krásne pozadie. Vôbec nás netešilo, že sa zdviol vietor. Už fúkalo 15m/s, ale aspoň nehlásili nárazy. Zatiaľ. Hlásili ich navečer, lebo sa k letisku blížili dva búrkové systémy. Poliaci odrána pripravujú svoje stroje na ich nočné vystúpenie. My nemáme povolenie na lietanie v noci, ale získali sme čas súmraku. Tesne po západe slnka. Po získaní povolenia od veže, zahrievame stroje na stojánke. Jany hlási pripravenosť a veža nás prelaďuje na frekvenciu Airshow. Za vozidlom Follow me ideme po rolovačke, smerom k dráhe. S úžasom hľadím na rukáv, ktorý míňam po mojej ľavej strane. Už nie je betonový, bohužiaľ, už sa trepe. A cítiť to znova na krídle, ktoré musím držať.
Tentokrát ako prví štartujeme Jany a ja a Vlado s Jankom štartujú ako druhá dvojica. Postavíme sa na dráhu priamo z rolovačky. Pre nás nemalo význam ísť späť po dráhe, kvôli „bezpečnému“ vzletu. Pred nami bol stále veľký kus dráhy a mali sme silný vietor do nosa. Palcami sme si potvrdili vzájomnú pripravenosť a už s Janym pridávame plyn. Najskôr sme sa pár metrov len pohli vpred. Pozoroval som Janyho a prispôsoboval som sa jeho rýchlosti. Vzápätí Jany pridal plný, tak som akceleroval aj ja. Bolo neskutočné a na jednom kratučkom videu je to vidieť, ako rýchlo som bol vo vzduchu. Ja som prešiel snáď pár metrov!
Video – Krátky vzlet
Hore bolo ten vietor cítiť, ale bol relatívne učesaný. Teda aspoň spočiatku… Zoradili sme sa do voľnejšej formácie za a nad sebou. Na povel, sme pred tribúnami rozsvietili krídla a pri prielete priamo pred tribúnou, sme zapli aj zadymovanie. A takto vo formácii, sme sa vlnili oblohou a predvádzali nádhernú jednoduchosť lietania na motorových závesných klzákoch aj v týchto, nie úplne priaznivých podmienkach. Týmto večerným letom sme získali ešte jednu výhodu – znova sme mohli pozorovať nádherný západ slnka, ktorý už diváci na zemi vidieť nemohli. Od juhu sme videli, ako sa nasúvajú čierne mraky vo dvoch formáciách. Letisko Košice sa nachádzalo presne medzi nimi. My sme to začali pociťovať aj vo vzduchu. Začalo pribúdať nárazov vetra. V priebehu vyčlenených 10 minút sme toho veľa ukázať nemohli. Ale poviem otvorene, páčilo sa mi, ako sme za súmraku predvádzali krásu lietania na motorových rogalách. Páčilo sa mi aj to, že sme sa bezpečne videli navzájom, lebo naše stroje doslova žiarili na oblohe. Nárazy vetra však pribúdali a aj ich intenzita. Tvorila ich turbulencia medzi dvomi búrkovými formáciami. Jeden z nich bol taký, že som začal klesať za vedúceho Janyho a napriek plnému plynu to trvalo niekoľko sekúnd, než som znova začal stúpať. Mal som obavu z vrtuľového víru od Janyho, lebo naše rozostupy boli len niekoľko metrov. Slniečko už zapadlo a západný obzor žiaril odrazom slnka na oblakoch. Naše predstavenie sa blížilo ku koncu. Urobili sme prielet popred tribúnu a na odrátanie sme po jednom urobili odval doprava a takto, so zväčšeným rozostupom, sme postupne prisáli na asfaltovú dráhu. V strehu sme museli byť až do dosadnutia a spomalenia, nárazový vietor nám nič neodpustil.
Video – Vzlet na večernú show
Video – Večerné predstavenie začalo
Video – Záznam z večerného predstavenia
Po vypnutí strojov na stojanke, sme vytiahli buťulku a všetci sme si s radosťou po jednom kalíšku dali. Poľskí piloti boli hneď pri nás. Síce nás pochválili za krásne predstavenie, ale zaujímalo ich najmä počasie. Mali štartovať za trištvrte hodinu a počasie bolo čiernejšie a čiernejšie. Keďže sme už mali voľno, išli sme si na pivko. Vrátili sme sa práve včas, Poliaci práve rolovali na štart. Lenže mali trocha smolu. Dokonca trocha viac smoly… Po vzlete sa sformovali, ale vyslali ich vyčkávať ďalej od letiska. Myslím, že pristávala nejaká pravidelná linka. Už to vyzeralo, že budú môcť spustiť svoju show, keď ich znova poslali vyčkávať. Lebo púšťali do vzduchu jednu alebo dve skupiny, ktoré mali vystúpenie až po Poliakoch a chceli svoje vystúpenie začať už v lufte. Trvalo to dobrých 20 min, možno aj viac. A poľskí rogalisti v diaľke krúžili a krúžili. A do toho stále silnejšie nárazy vetra. Keď už dostali povolenie k vystúpeniu, oblohu ožiaril obrovský blesk! Vytvoril oblúk, akoby spájal oba frontálne systémy, ktoré sa plazili po stranách letiska. A vtedy sme v rádiu začuli to, čo nechce žiaden účinkujúci: Polskí rogalisti kvôli bezpečnosti odvolali svoje vystúpenie a pristáli. Sklamanie bolo vidieť na ich tvárach, ale všetci sme im prízvukovali, že v tejto chvíli, to bolo najlepšie rozhodnutie. Veď oni sedeli obklopení pyrotechnikou a výbušným materiálom. Trafiť ich blesk… nechcem si to ani len predstaviť. A im začala ďalšia robota. Všetok pyrotechnický materál museli zo strojov demontovať. Vraj ešte o 01:00h ráno boli na letisku. Keďže na VKV neboli prichystaní, požičiavame im zopár kotiev, aby mohli bezpečne ukotviť a uviazať svoje krídla.
My sme si vychutnali večernú šou ostatných účinkujúcich. Bolo aj vzrúšo! Dve lietadlá, po pristátí horeli a museli byť hasené požiarnikmi. Ale to horeli len kontajnery na pyrotechniku, čo mali upevnené na koncoch krídiel. My s Vladom sme ešte vybehli do stánku pre pivko pre všetkých a potom sme už len čakali, až sa skončí blázinec, súvisiaci s odchodom divákov z letiska. Potom sme sadli do autobusu a ten nás priviezol na hotel. Tam sme si urobili chodbový teambuilding, kde sme sedeli na chodbe, medzi dverami proti sebe otvorených izieb a debatovali. A potom sme šli hajať.
Nedeľa, 7.9.2025 Po rannom budíčku hygiena, raňajky v hoteli, striedavo využitie WC a pobaliť si všetky veci. Aj v nedeľu otvárame letecký deň my – ROGALLO TEAM – našim vystúpením. Dohodli sme sa s organizátormi, že po odlietaní našej šou, bez pristátia poletíme rovno domov. Vyhneme sa návalu v odletovom „okne“, keď po vystúpeniach každý bude chcieť odletieť domov. Takže musíme sa pobaliť a všetko zobrať so sebou na letisko. Heňo a Maťo nám zoberú ťažké veci autom a baťoh s oblečením si ja beriem na zadné sedadlo. Autobus nás privezie na letisko a hneď ráno si dáme kafíčko. Potom ideme k strojom. dotankovať, skontrolovať olej či chladiacu kvapalinu. Pobalíme „pyžamká“ z trojkoliek a všetko nanosíme do auta. Ešte sme však ukotvení, lebo vietor síce stíchol trocha, ale ešte stále fúka vcelku dosť, okolo 10m/s. Brány letiska pre verejnosť sa otvárajú o 9:00h a my máme vystúpenie o 10:00h. Trávime čas na stojanke, keď zrazu cez plot na nás máva staršia pani. Keď sme prišli bližšie sa spýtala, či by sme jej vnúčikovi nedali autogram na plagát. Na plagáte bol zobrazený ROGALLO TEAM a tak sme sa mu všetci radi podpísali. A to keď videl jeden, zrazu prišiel ďalší a ďalší… Bolo to super! Kamarát Robo Bojkun, znalý miestnych pomerov, nás upozorňuje na neskutočné rotory pri Zádieli a Zádielskej tiesňave pri tomto vetre. Radšej sa držte vyššie – nad 3000 stôp.
Máme 09:30h a začíname sa motať už len pri strojoch. Rozlúčili sme sa s Poliakmi, ktorí majú denné vystúpenie (a vraj bolo úžasné) až niekedy okolo obeda. Sadáme do strojov a o 9:40h si Jany pýta od veže povolenie na nahodenie motorov a zahrievanie. Povolenie udelené a tak znova vybieham pozapínať kamery a potom štartujem motor. Pred desiatou si vztýčenými palcami potvrdzujeme pripravenosť a Jany hlási na vežu, že sme pripravení. Nechali nás pár minút čakať, lebo štartovala pravidelná linka a potom nás preladili na frekvenciu Airshow. Vozidlo Follow Me nás vyviezlo k dráhe, kde sme hlásili pripravenosť na vystúpenie. Dostali sme povolenie vstupu na dráhu letiska a podľa uváženia začať vlastnú airshow. S Janym sme to odpálili prví a Janko s Vladom hneď za nami. Vietor síce už nebol až tak silný ako včera, ale bol nárazový. Napriek tomu sme sa sformovali do spoločnej formácie a v tom bláznivom VKV vetre sme krúžili oblohou. Lietali sme za a nad sebou. A točili sme osmičky. Vždy pred tribúnou sme zapínali zadymovanie. Pred koncom vystúpenia sme si naleteli pred tribúnu a na odrátanie, sme sa odzadu po jednom odvalili doprava a tak sme rozpustili formáciu. My sme si s Janym ešte dohodli nálet kolmo na tribúnu. No….kolmo… 😀 Na videách je vidieť, ako nás vietor zanáša… A tak sme leteli až k dráhe a na povel sme sa rozleteli. Jany doprava a ja doľava. Ešte som kýval divákom na rozlúčku svojim strojom náklonmi doprava a doľava a už sme sa zgrupili za koncom dráhy. Následne sme zamierili na západ, serom k Moldave nad Bodvou.
Spomenuli sme si na slová Roba a Jany vyjednal vyššiu letovú hladinu. Dostali sme povolenie podľa uváženia až do 5000 stôp nad morom. Už v Turni nad Bodvou sme sa pohybovali vo výške 3000 stôp. Ale tam sa vietor úplne utíšil a leteli sme v pohodičke ďalej. Pri Jablonove nad Turňou sa slniečko začalo opierať do svahu Vtelnického vrchu po našej ľavej strane a začal sa tam tvoriť mrakový chumáčik. Vlado letel vľavo odo mňa a tak ja som preletel poza neho a zboku som okrajom načal ten mráčik. Ako sme pokračovali ďalej kondenzačná hladina tvorby kumulíkov sa podstatne zdvihla. A my sme si začali užívať máličko hrboľatú cestu vzduchom. Leteli sme blízko Maďarských hraníc, potiahli sme to popri Čoltove a Bretke, smerom na Gemerskú Ves. To už sme boli v spojení na Bratislava Info a mali sme k dispozícii G priestor, až do 8000 stôp. Jany, ako vodiaci káčer. začal pomaly stúpať. Janko Matejička sa nudil a tak striedavo vypúšťal dymové signály a prelietaval medzi nami od jedného k druhému. A tak sme sa približovali k základni mrakov. Tam sa ukľudnila termika a my sme si užívali neskutočný výhľad. Neostali sme len pri základni, postupovali sme vyššie. Nastúpali sme do 6400 stôp a leteli sme nad mráčikmi. Bolo to neskutočné!!! Leteli sme stále priamo na Lučenec. Za Hrnčiarskymi Zalužanmi sme ubrali plyn začali postupne vyklesávať. Pred vstupom do ATZ Lučenec, Jany ukončil letový plán a poďakoval sa riadiacemu na Infe. Následne sme sa preladili na Lučenec a ohlásili vstup do ATZ s úmyslom pristáť v Boľkovciach. Najskôr sme si urobili prielet nad dráhou, potom ľavou zákrutou sme urobili okruh a postupne pristáli. Asfaltová dráha bola už tak rozohriata, že ma to nosilo a nechcelo pustiť dosadnúť. Ale podarilo sa. Tu nás už čakal a vítal Stano Faťara, ktorý s nami poletí domov.
Video – Odlet z Košíc
V bufete na letisku sme čakali na Heňa a Maťa, ktorí nám viezli benzín. My sme si dali kávičku a kofolu, Vlado si zdriemol. Ako čas bežal, začínali sme mať obavy, či sa im niečo nestalo… Ale veď to by nám predsa dali vedieť. LENŽE !!! Náš pozemný podporný team je tak fantastický, že sme ich zbadali, až ako na parkovisku letiska dávajú do auta prázdne bandasky od benzínu. Oni nám všetkým natankovali trojkolky a až potom sa prišli ukázať, že halóóó, sme tu! Srdečná vďaka, priatelia!
Dnes sme tu nejedli. Dohodli sme sa so Števkom Markušom, že sadneme u neho a pôjdeme niekam na obed. Tak sme sa usadili do rogál, zohriali motory a po jednom sme odštartovali. Zobrali sme to z Lučenca skoro priamkou do Levíc. Tu sme už leteli v relatívne malej výške, v priamom dosahu termiky. na letisku v Hontianskych Nemcoch sme videli ruch! Automobiloví nadšenci sa tam preháňali na autách. Nakoniec sme vyleteli z pahorkatín do roviny. Preleteli sme popri Leviciach a tam to už riadne kopalo. Horná Seč – kde je Števkovo letisko – je už na skok. Preleteli sme nad Števkom, zadymili sme a ľavou zákrutou sme postupne všetci pristáli na Števkovej súkromnej dráhe. Števko nás naložil do auta a šli sme na obed do neďalekej reštiky. Po obede sme sa znova vrátili k svojim motorovým rogallám a vychystali sme sa na odlet. Rozlúčili a poďakovali sme sa Števkovi a už sme zohrievali motory.
Ako prvý odštartoval Roman Bernáth. Vo svojom videu som ho omylom označil ako Štefana Markuša, ale už sa mi nechcelo video prerábať a touto cestou sa im obom ospravedlňujem. Štefan samozrejme letel tiež a odprevadil nás až po Nitru. Ja som štartoval ako druhý v poradí. V lufte sme sa navzájom prelietavali, podlietavali a robili rôzne pózy pre kamery. Mne už odlišli obe kamery na krídlach a tak ostala pracovať len kamera na hrazde, ktorá je napájaná z palubnej siete. Roman so Štefanom sa od nás odpojili pri Nitre a my sme pokračovali priamkou do Dubovej. Pri Šoporni som videl na hladine vodnej nádrže Kráľová skupinku vodných skútristov a tak som sa rozhodol ich pozdraviť. Prichádzali mi sprava a tak som točil smerom k nim, ale do záberu kamery mi nevošli. A tak som zase pridal a vystúpal a dobehol skupinku. Ako sme vošli do ATZ Dubová, zoradili sme sa ako na vystúpení. Spoločne sme vstúpili do okruhu a stále vo formácii sme si urobili defilé nad dráhou. Aj so svetelnými a dymovými efektami.
Video – Štefanovi na obed a odlet domov