Ako sme nacvičovali…
Nacvičovali sme lietanie vo formácii
02 – 27. 08. 2025
V rámci príprav na letecké festivaly a letové ukážky, sme sa začali učiť lietať vo formácii. My s Janym sme to mali viac-menej nacvičené pri lietaní pre páry, kde vzlety, letiskové okruhy a pristátia robievame krídlo na krídle. Avšak v minulom roku sa k nám pridal Vlado Hubek, ktorý si obľúbil pilotovať Oranžádu tak, že ho neodradí ani blbé počasie a zistili sme, že tri MZK pokope za letu, vyzerajú lepšie, než dve. A tak sa nám stávalo, že na konci letového dňa sme sa spolu stretli a lietavali po okruhu alebo aj po okolí a skúšali si rôzne letové pozície. Najmä po tom, čo Vlado zohnal a namontoval LED osvetlenie krídiel do všetkých troch strojov. To sme radi lietavali do večera – krásne osvietení. No a nepáčilo sa to len nám trom! Fantastické bolo, keď sa k nám pridal Majko Vrškový, ktorý sa so svojím pasažierom vracal z výletu a spontánne sa zaradil ako štvrtý do formácie. Síce mu nesvietilo krídlo, lebo nemá osvetlenie namontované, ale bol to úžasný pocit, keď sme leteli vo štvorici a za letu menili pozície vo formácii.
Vladova prvá akcia, kde sa s nami po prvý krát predstavil vo formácii, bola Deň detí na letisku v Senici. Tam sme leteli vo voľnej formácii, kde ja som prvý krát letel na novom StingRay krídle. A vlastne som si naň zvykal. Pred letiskom sme sa sformovali do formácie, kde Vlado letel na špici a my s Janym sme mu leteli po bokoch krídla. Vysielačkou sme si dolaďovali detaily, ale bolo to fajn. Avšak v oficiálnom Display teame bol uvedený až na Festivale letectva v Piešťanoch. Veľmi pozitívny ohlas na naše pokusy lietania vo formácii prišiel z letiska Plevník od Janka Matejičku. V telefóne: „Chalani, tak rád by som lietal s vami, len ja som tu sám.“ „No tak prileť a skúsime to nacvičiť spolu„. Obrovskou výhodou je, že Janko má také isté krídlo, ako aj my – StingRay. A tak sme sa raz dohodli a v jednu krásnu sobotu Janko priletel z Plevníka, k nám na Dubovú. Bolo to 2.8.2025. Nádherný slnečný letný deň. A na ten deň sme mali pozvánku na Deň otvorených dverí na letisku Boleráz. A na letisku Dubová sa k nám pridal aj Stano Faťara s trojkolkou JokerTrike a krídlom Aeros Profi TL. Takže 5 (slovom päť) motorových rogál odštartovalo z letiska Dubová a v predpoľudňajších hodinách zamierilo do Bolerázu. Vo vysielačke sme si koordinovali postupy, skúšali sme rôzne formácie. Či už stroje za a nad sebou alebo vedľa seba, šipku alebo diamant. Termika bola už vcelku rozvinutá a tak sme sa spolu nádherne vlnili oblohou. Keď sme prileteli k ATZ Boleráz, preladili sma sa na ich frekvenciu a nechali sme Janyho, nech vykomunikuje náš vstup do priestoru letiska. V tej chvíli práve nebu nad letiskom dominoval akrobatický JAK-52. Ale dostali sme chvíľku na prelet ponad letisko vo voľnej formácii, lebo termika s nami hádzala. Lenže od Piešťan sa tam chystala stíhačka L-29 Delfín. Takže sme sa len ukázali a vo formácii sme sa odsunuli mimo letisko, nech má Delfín voľné nebo na svoju ukážku. A tak sme točili kolieska, esíčka a zdržiavali sme sa mimo letisko. Keď Delfín ukončil svoju ukážku, dostali sme zase povolenie nad letisko. Preleteli sme sa ponad divákov vo formácii a potom sme šli na pristátie. Čo ma však prekvapilo, na pristátie sme šli všetci naraz. Ja som bol klasicky, Janymu na pozícii 5 (piata hodina) a tak ako išiel na pristátie on a šiel na ľavý okraj dráhy v užívaní, išiel som aj ja. Po tom, čo som pristál, mi Stano do rádia hovorí: „Jožko, pokračuj rovno, rovno! Neodbočuj!“ Len som 2x ťukol do PTT, že rozumiem a preletel tesne vedľa mňa sprava a dosadol vpredu. Janko sadal dá sa povedať do dráhy za Janyho a Vlado si vybral vrtuľový vír nás všetkých a sadal vpravo za Janka. Najskôr ho to nakoplo doľava, čo pridaním plynu zdvihol, hore zrovnal a potom v pohode pristál. Vysvetlili sme si po pristátí, že preto Jany pristával čo najviac vľavo, aby sme všetci mohli sadnúť vpravo od neho. Dráha je tam široká.
Keď sme poobede odlietali, tak sme všetci narolovali na dráhu. Jany vľavo vpredu a všetci ostatní sme sa zaradili postupne doprava, o dĺžku trojkolky dozadu. A spoločne sme urobili skupinový vzlet. Bolo to nádherné! Ako sme tak leteli krajinou, skúšali sme rôzne typy formácií, tiež za letu vymýšľali a skúšali rôzne „rozchody“, prechody z jednej formácie do druhej. Ako by to bolo najefektívnejšie? Čo by sa divákom páčilo? A keďže fantázii sa medze nekladú, skúšali sme, nasmiali sme sa a zistili sme, že iné typy krídiel a trojkoliek zase až tak nerobia rozdiely. Ak piloti s nimi dokážu operovať na dohodnutej rýchlosti, tak na rôznorodosti strojov naozaj nezáleží. Dokážu lietať spoločne. Prileteli sme k letisku Dubová, kde sme na odpočítanie, po jednom od zadu, urobili odval z formácie doprava, zaradili sa do okruhu a pristáli.
Doplnili sme pohonné hmoty a Janko Matejička sa s nami rozlúčil a chystal sa na let domov. A tak sme ho, samozrejme vo formácii, odprevadili až po okraj piešťanského CTR, kde sme mu zaželali krásny let a my štyria sme zase v nácviku rôznych figúr, lietali okolím.
Ale zvyčajne sme lietali spolu len traja – Jany, Vlado a ja. Ono zase toho času na nácvik sme veľa nemali. A keďže sme netušili, aké počasie nás čaká v Košiciach, dali sme si nácvik aj za dažďa. A to som potom ukončil ja – veď najstarší by mal mať rozum (!!!) A keď som bol premočený nakompletku, tak som oznámil, že točím na pristátie a z vedúcej pozície som to odvalil z formácie.
Ďalšie vylepšenie chalani navrhli – zadymovanie. A tak navrhli a zhotovili systém nádobky na zadymovací olej, čerpadlo, vedenie a trysku do výfuku. Nádobku umiestnili pod sedadlo spolujazdca, za nádrž, kde sa predtým vozieval 6 pack piva na zlety. Jasneže NEALKO!!!! Takže už dokážeme uviezť o jeden 6 pack menej 🙁 Nevadí! Dymíme, svietime a blikáme…
A hlavne lietame, máme to radi, tešíme sa a blbneme!