Plevník 2023

Výlet do Plevníka

28.5.2023

          Bol to neplánovyný výlet a spontánna akcia. V dňoch 25 – 28.5.2023 sa mal konať v Plevníku zlet MZK, spojený so súťažou o Majstra SR. Nepriaznivé poveternostné podmienky od piatka do soboty, zlet nedovolili. Ale nedeľa bola ukáááááážkováááááá…!

 S Janym a Majom sme sa dohodli, že si v nedeľu urobíme výlet. Jany sa rozhodol urobiť radosť synkovi Felixkovi a teda poletí s nami. Ráno sme sa stretli na letisku. Vytiahli sme stroje z hangáru, podopĺňali prevádzkové kvapaliny, zbalili si nevyhnutné pomôcky a pripravili sa na odlet:
– Majo letel na svojom osvedčenom stroji – trojkolka FM 301 Stream s motorom Suzuki 1,0 60HP a krídlom Quasar CZ 15,4.
– Janyho Angélka – Oranžáda bola síce už zalietnutý stroj, ale Jany zohnal novší motor R912 80HP a bol v trojkolke čerstvo nainštalovaný.
– Moja trojkolka mala tiež „čerstvo“ namontovaný „nový“ olietaný motor R912 100HP. Mal som na ňom nejakú hodinku nalietanú, okolo letiska a toto bola prvá zaťažkávacia skúška, ktorá mňa i motor čakala.

Štartujeme postupne. Prvý vzlieta Jany s Felixkom. Za ním odlieta Majo a posledný idem ja. Po štarte točíme smer Boleráz. Jany letí vpredu, vľavo Majo a vpravo ja. Ja šetrím motor, letím na „spotrebu“, pretože sa mi zdá, že motor má strašne vysokú spotrebu. Na to som u Vernera nebol zvyknutý. No ale tu sú o dva hrnce viac… Som tak trošičku na ihlách, lebo vlastne neviem, čo mám od motora očakávať. Po prielete letiskom Boleráz, kde ešte nebola ani noha, vylietavame spod TMA Bratislava a stúpame do 2400 stôp. Odtiaľ smerujeme k Vrbovému  a potom prelietame ponad letisko Krakovany. Ani tam nebol žiaden pohyb. Ponad obec Čachtice smerujeme k Novému Mestu nad Váhom. V pozadí vidno zrúcaninu Čachtického hradu. Preletíme ponad Zelenú vodu, cez ATZ letiska Trenčín. Letíme vo výške 2800 stôp. Stále poočku sledujem budíky. A stále skenujem povrch zeme pod nami. A rátam…kam by to asi vyšlo, ak by zhasol motor… Čo sa mi na mojej 912 páči je to, že v rozmedzí bežných letových otáčok, vôbec nevibruje. Vrtuľu sme s Janym nastavili tak, že pri plnom výkone na zemi motor točil 4800 otáčok. Tým pádom som cestovný režim v sólo obsadení letel na 3100 -3200 otáčkach. Trim posunutý len 1cm dopredu, mi dával cestovnú rýchlosť 90km/h. Prelietali sme nádherným údolím medzi pohoriami. Za Trenčínom sme sa naladili na frekvenciu letiska Dubnica nad Váhom a pokračovali v lete ponad diaľnicou. Keď sme sa blížili k Beluši, prileteli nám naproti Janko Matejička, Štefan Markuš a nad konármi stromov sa preháňal Braňo Drábik. Ťahalo ma to, aby som stočil doľava a sklesal ponad Váh a preletel ponad točiacou sa riekou pri Púchove, Nimnici a ponad Považskú Bystricu. Počasie bolo úžasné! Ale… čo ak by náhodou… ešte stále som nevedel aký motor ma poháňa… Miesto toho som radšej volil priamy let ponad Považskú Bystricu. Aj tu som letel v dostatočnej výške, aby som mal čas sa rozhodovať. Leteli sme ponad diaľnicou a riekou Váh až k letisku Plevník. Jany vtedy zahlásil, že má nejaké vibrácie a rád by dostal prednosť na pristátí. Ja som bol už nad letiskom, ale vysoko a po siahnutí plynu na voľnobeh som tiež zaregistroval nejaké vibrácie od motora. Slabé ale boli. A tiež som to ohlásil chalanom. Vibrácie mizli pridaním planu. Tak som nad letiskom zatočil doľava a postupne som vytrácal výšku a vracal som sa smerom k Bystrici. Jany medzitým pristál, druhý išiel na pristátie Majo, lebo ja som bol stále vysoko. Števko sa ma pýtal na moje úmysly, tak som ohlásil, že idem dolu ako tretí v poradí. Pozoroval som Maja, ako išiel na priblíženie a finále a pred Šebesťanovou som točil ľavú. Preletel som ponad križovatkou diaľnice a stočil doľava a zarovnal sa s dráhou. Postupne som vyklesával. Stiahol som trim dozadu a znížil rýchlosť letu pod 80km/h. Mali sme ľahký protivietor a tak sme sadali krásne na dráhu po 1h a 33min letu. Pristátie som mal príjemné. Stočil som to do ľava a cez trávu som zaroloval na kraj asfaltového pásu, kde som odstavil stroj vedľa Maja. Hneď za mnou pristál Štefan a zaroloval vedľa mňa. V to ráno tam bolo celkovo 9 MZK. Braňo Drábik sa však nezdržal, musel odletieť a teda ako prvý opustil náš neplánovaný „zlet“. Počas toho, ako sme si tam klábosili, sme sa bavili o otáčkach motora a nastaveniach vrtule. Chalani priniesli prístroj a zistili sme, že mám bezkonkurenčne najväčší uhol nábehu listov vrtule. Používam tú istú vrtuľu, akú som mal na Verneri. Priemer 1700 a je od firmy NR Prop. A dostal som dobrú radu, resp otázku vhodnú na preverenie a to: či ja ten motor vlastne moc nedusím…. Veď on je stavaný tak, že max otáčky môže do 5800 a trvalý výkon má pri 5500 ot/min. Aby som skúsil zmenšiť uhol nábehu listom vrtule a pustil ho do otáčok, ako má byť. Dobre, doma vyskúšam. Okolo 11,00h má Ľubo Balej telefonát, že či by nemohlo priletieť jedno rogalo z Poľska. Prečo nie? Ste tu vítaní! Niečo po 12,30h počujeme zvuk Rotaxu. Modro-biely stroj zakrúži nad nami a pristáva. Z MZK vystupujú Arkadiusz Bujok a Tomek Fober. Zvítame sa, pokecáme. Chalani asi po hodine odlietajú naspäť do Poľska. My sa balíme a asi okolo 16,00h sa chystáme k odletu. 

Video z príletu je tu: Plevník 2023 prílet

Prvý roluje na štart Jany s Felixkom. Ja idem ako druhý v poradí. Za mnou štartuje Majo a posledný odlieta Štefan. Pri Považskej Bystrici sa ešte ohlásila zbytková termika, ale inak to bol príjemný let. Priblížili sme sa k ATZ Dubnice a Jany nás ohlásil. Držali sme sa juho-východne od diaľnice. Štefan dokonca brúsil kopce. Jany mal nastavenú cestovku asi 100km/h, ja som mal 95km/h, ale všimol som si, že Majo zaostáva ďaleko za nami. Tak som spomalil na 80 km/h. To už sme boli na frekvencii Trenčín a tak som mu nechcel do rádia nič hlásiť. Po Trenčín letel s nami aj Štefan, od Trenčína sa odpojil a letel domov. Keď sme ohlásili Beckov a prešli sme na pokecovú frekvenciu, vtedy som Janymu povedal, že ho moc ženie – už bol ďaleko pred nami, lebo Maja som ani nevidel. Spýtal som sa ho, kde je a povedal, že nestíha…. Tak som tam urobil voľnú 360-ku a počkal som ho. Jany sa letel pozrieť na hrad Tematín a my s Majom sme pomaly klesali a leteli smerom k letisku Krakovany. Majo si vydýchol, že to nemusel držať tak pritiahnuté, aby nám stačil a tak sme leteli pomaly. To využil Jany, natrimoval do rýchlosti a po chvílke nás dobehol. Ako sme sa  priblížili k letisku Krakovany, zbadali sme na kraji dráhy tri MZK. Edo Hanák a Dušan Klimáček stáli na stojanke pri svojich strojoch a Jožko Konečný išiel urobiť meteorologický let. Ten už bol v polke dráhy a čakal. Stiahol som plyn a odpálil to smerom dolu. Zamával zdiaľky chalanom a zaradil sa do pozície po vetre. Jožko ešte neštartoval a tak som sklesal, aby ma videl. Bol otočený smerom ku mne. Keďže sa stále nehýbal, urobil som tretiu a štvrtú zákrutu a šiel na pristátie. Ešte mi Majo do rádia povedal, aby som si dal pozor, nech mi nevojde Jožko do dráhy. Na to som si dával pozor a rátal som s možnosťou, že ma nevidel a nevie o mne. Preto som nechcel dosadnúť na dráhu ešte pred jeho pozíciou. Mal som nahulené na rýchlosti, aby som v prípade potreby vedel rýchlo odvaliť stroj do strany. Ale nebolo treba. Videl som, ako sa Jožko na mňa pozerá a ako som prelietaval pred ním, tak sme si zamávali. Po pristátí som zaroloval na stojánku, vedľa domácich a zvítali sme sa. Chvíľočku sme s nimi strávili, pokecali a potom sme sa rozlúčili a nasadli do strojov.

Odpálil som to, podržal nízko na rýchlosti a ľavou stúpavou som to odvalil. Točil som stúpavú 360-ku a videl, ako po mne štartuje Majo a Jany s Felixkom. Pri prielete ponad Vrbové, nás ešte trocha popohadzovala termika, ale to už bola vcelku pohodička. Potiahli sme to skoro až k Dechticiam a odtiaľ sme točili doľava smerom na Špačince a Trnavu. Tu sme už leteli vo voľnej formácii Jany, Majo a ja. Dávali sme si pozor, aby sme nevleteli do priestoru okolo jadrovej elektrárne a tiež sme leteli tesne vedľa ATZ Boleráz, ktorým sme o našom prielete v ich tesnej blízkosti, dali vedieť. Preleteli sme krajom Trnavy, ponad Biely Kostol a zamierili k Čataju, pozdraviť násho kolegu Peťa Neuszera. Ako vždy – nebol doma 🙂 Tak sme pokračovali smerom k Seneckým jazerám. Ja som si postupne zvykal na pravidelný chod motora, ale stále som ho nehnal do otáčok. Predsa len, ešte sa nepoznáme… Jany s Felixkom leteli pozdraviť známich do Recy a my s Majom sme sa poľahky presúvali ponad jazerá v Senci. Samozrejme, keď už sme boli pri Senci, treba zaletieť nad Tureň a pozdraviť a zamávať všetkým na Janyho dvore 🙂 Cestou späť sme znova preleteli ponad Senecké jazerá a zamierili k Dubovej. Cestou sme sa vyhli cípu CTR Bratislava pri Blatnom, ktoré sme oblúkom obleteli a fičali sme priamo ku Karpatom. Pred vstupom do ATZ Dubová nás Jany ohlásil a pekne vo voľnej formácii sme si urobili defilé nad dráhou. Prvý vľavo Jany s Felixkom, v strede Majo a vpravo som letel ja. Po prielete sme točili ľavú. My sme sa tam s Janym chviločku pokrútili, Majo išiel na pristátie. Potom sme aj my potiahli po vetre ľavého 31 až skoro nad Vištuk, kvôli pristávajúcim lietadlám a potom vo formácii obaja pristáli. Bol to nádherný výlet a všetci sme si to užili. Felixko dokonca tak, že na zadnej sedačke za letu zaspal 🙂
Celkovo z Plevníka až po pristátie v Dubovej, čisté dve letové hodiny.

Video je tu: Plevník 2023 odlet