Microlight Flying Open Series

Do Anglicka sme sa rozhodli ísť preto, lebo
1) náš kamarát Andy Oliver, ktorý s jeho MZK Quick pristál na letisku Dubová, usporiadal zlet, na ktorý bolo prihlásených vyše 100 MZK
2) náš kamarát Owain Johns, ktorý bol náš konkurent na Majstrovstvách sveta 2022 v Hosíne, usporiadal súťaž Grande Opening, ako súčasť Microlight Flying Open Series

          Obe akcie sa mali usporiadať na jednom letisku v Deenethorpe. Prvá v sobotu 15.7.2023 a druhá o týždeň neskôr. Pôvodne sme chceli ísť pozrieť len na súťaž. Priletíme linkovým lietadlom, zapožičiame si MZK a polietame súťaž. Ona ta súťaž mala byť vlastne generálkou pre budúcoročné Majstrovstvá sveta. Takže prídeme očumovať… Ale 100 MZK o týždeň skôr? To je výzva!!! A tak sme sa rozhodli, že zoberieme jeden z našich MZK a pôjdeme autom s vozíkom.
Pôvodne sme chceli zobrať môj MZK. Lenže mám zánovný motor R912 a nesedí mi vysoká spotreba. Tak sme sa rozhodli, že na ekonomických disciplínach to bude nevýhoda a zmenili sme stroj. Poletí Adélka. Ono aj na Adélke sme toho veľa nenalietali… Má fungl nové krídlo Aeros StingRay, má zánovný motor R912, nové sedačky, novú vrtuľu a prístrojovú dosku. Bude to test. Ešte dva dni pred odchodom, bola trojkolka rozobraná a Jany vymenil púzdro osky prednej vidlice a vyrábal upevnenie a uchytenie krídla na prepravný vozík. Večer pred odchodom som prišiel k Janymu, skompletovali sme trojkolku, naložili ju a aj krídlo na vozík. Zabalili sme všetko do fólie a po tme sme vymýšľali a testovali systém uchytenia popruhmi tak, aby to vydržalo celú cestu. Samozrejme, priniesol som veci, ktoré pôjdu s nami a ktoré treba nejako uložiť do auta. Okolo polnoci som šiel domov. Zajtra začne dobrodružstvo…
Jany prišiel po mňa v stredu 12.7.2023. Do preplneného auta sme ešte naložili moju tašku, batoh, prilbu… Rozlúčili sme sa s Jankou, plácli sme si do dlaní a vyrazili. Mastili sme ho diaľnicou cez Česko do Nemecka. Blížila sa noc, obaja sme boli z predchádzajúcej noci nevyspatí, boli sme unavení. Jany sa rozhodol nájsť nám ubytko na noc. Po niekoľkých telefonátoch sa mu podarilo nájsť ubytko aj s parkovacím miestom pre auto s prívesom. Prijala nás milá majiteľka, pomohla nám zaparkovať auto s prívesom a dala nám izbu.
Ráno vo štvrtok 13.7.2023 sme sa naraňajkovali a vyrazili na cestu. Prešli sme zbytok Nemecka, zamierili do Holandska a Belgicka a po chvilke sme boli vo Francúzsku. Náš cieľ bol prístav Dunkerque. Rozhodli sme sa ísť trajektom. Je lacnejší, než ísť vlakom v tuneli. A aj je čo vidieť z paluby trajektu… V mestečku nás do prístavu navigovali dopravné značky. My sme si dali ešte malý výlet po starom meste, lebo sme museli natankovať a rozhodli sme sa aj najesť.
Po príchode do prístavu sme vyhľadali kanceláriu prepravnej spoločnosti, aby sme si kúpili lístok. Vyriešili, vybavili a po chvíľke nás naviedli do colného a pasového priestoru. Po príchode si nechal colník otvoriť auto a nastal problém… Viezli sme si benzín. To nemôžete… to je zakázané… to sa nedá… Nedali sa obmäkčiť. Čo teda môžeme robiť? Nalejte benzín do nádrže trojkolky a je to… Tak v nádrži sa smie prevážať a v kanistroch nie??? Iné nám neostalo, preliali sme benzín do nádrže a aj tak nám v jednom kanistri ostalo pár litrov… Prišiel za nami chlapík z kancelárie a vyviedol nás cez colný a pasový priestor späť na parkovisko, kde sme kupovali lístky. Ono nielen palivo nemožno previezť, ale ani prázdne bandasky!!! Dlhé minúty telefonovali na rôzne benzínky, že by nám to prevzali. Ale nič. Už sme boli nervózni, lebo čas bežal a na náš trajekt sa už začalo naloďovať. Zrazu chlapík z kancelárie hovorí: Choďte a darujte to niekomu. Nie však, aby ste to nechali v prírode! Tak sme vyrazili do mesta. Vnútili sme to prvým týpkom, čo sme narazili a obratom leteli naspäť do kancelárie. Rýchlo nás poslali na colné a pasové odbavenie. Colníci nás zbadali a kývli námm, že môžeme. Pekná pasováčka sa usmiala: Vy už ste tu boli… a tiež nás poslala ďalej. Práve včas. Len sme si urobili fotku pred trajektom, už nás posúvali do útrob lode. Vonku bolo krásne, teplo a slnečno. Tešili sme sa na palubu lode. Mňa však napadlo, že tam môže byť chladno a tak som navrhol, vziať si bundy. Véééééééľmi dobrý nápad! Tam fučalo jak besné a vôbec som nezávidel tým, čo boli len v tričkách a kraťasoch… Pretrpel som hodinu a pol a ocitli sme sa pred britskými bielymi útesmi a vplávali sme do prístavu Dover. Po zakotvení sme sa vybrali do auta. Skontrolovali sme vozík s nákladom a postupne, v šóre s ostatnými sme vyšli z lode. Náš plán bol zastaviť niekde, pokiaľ možno v prístave, rozdýchať jazdu po ľavej strane, navoliť do GPS malé leťišťátko neďaleko dedinky Ripple a pomaličky sa zapojiť do premávky. Andy nám dal tip na prenocovanie na malom letisku, cca 20min jazdy od Doveru. Lenže ouvej… posúvali sme sa v kolóne a z čista jasna sme sa ocitli priamo v ostrej premávke. Pripomínali nám to dopravné značky „Drive left – jazdi vľavo“. Šoféroval Jany a bolo vidno, že tento smer jazdy mu nesedí. Na prvom malom odpočívadle sme zastavili a chvíľku sme to rozdýchavali a rehlili sa… 😀 Jany zadal info do navigácie a neskutočne úzkymi cestami sme hľadali to malé letišťátko. Po nekonečne dlhých minútach, sme dorazili na miesto. Zvítali sme sa majiteľom, ktorý už o nás od Andyho vedel a postavili sme si stan. Potom sme sa vybrali do mestečka Deal na pobreží. Jednak sme chceli mať nejakú hotovosť v librách a tak sme navštívili bankomat a potom sme chceli ochutnať to povestné anglické jedlo „Fish and chips“. Poprechádzali sme sa po pláži, nakŕmili sme čajky zvyškami nášho jedla a vrátili sme sa do kempu. No a keďže hospúdka bola neďaleko, tak sme si šli na jedno. A potom, hurá do spacákov!
Piatok, 14.7.2023. Ráno sme si dali raňajky – veď naše polovičky nás nabalili, uvarili sme si kávu – colníci na našu plynovú bombu neprišli, pobalili sme stan, rozlúčili sa s domácim a vyrazili na dlhú cestu na juhozápad anglicka, do mesta Exeter. Navštíviť Andyho. Andy nám zohnal veškeré povolenia a náležitosti, na voľné lietanie s naším MZK po Anglicku. Cesta anglickými diaľnicami bola relatívne v pohode. Horšie boli obrie kruhové objazdy s niekoľkými jazdnými pruhmi a miliónmi odbočiek. Ale Jany to zvládal s čoraz väčšou istotou. Najhoršie boli veľké zápchy na diaľniciach popri veľkých mestách. V jednej zápche sme sa ocitli, neustále nám pršalo a zrazu čo nevidím….? Známa siluleta kemenného kruhu Stonehenge sa zjavila vedľa nás. Bolo to nádherné! Išli sme skoro na dosah ruky od Stonehenge. Po piatich hodinách cesty sme dorazili do mesta Exeter. Andy nás privítal, ubytoval u seba v dome. A navečer sme vyrazili do mesta. Navštívili sme historické centrum s prístavom, vymietli sme niekoľko putík, kde sme si dali pol pinty piva. Bola prča, že sme stretávali rovnaké tváre. Sme sa dozvedeli, že aj oni vymetajú všetky šenky. A to som si myslel, že Záhorácky okruh – cez všetky šenky – je výsada len nás Záhorákov…. Nie!!! – je to celosvetová záležitosť.
V sobotu 15.7.2023 sme si s Janym urobili poznávací peší okruh po Exeteri. Poflákali sme sa v centre mesta, prešli sme sa cez Northenhay Gardens, kde boli k videniu rôzne druhy stromov a kvetín. Poobede sme si urobili výlet k oceánu. Navštívili sme Dawlish Warren Beach. Užili sme si klasické 5 minútové anglické počasie. Vietor a dážď a vzápätí bezoblačná obloha a pražiace slnko. A to sa každých pár minút striedalo. Pri ceste späť sme sa stavili na obed v štýlovej reštaurácii The Swans Nest. Večer sme strávili spoločne s Andyho rodinou.
V nedeľu 16.7.2023 sme sa ráno rozlúčili, skontrolovali trojkolku a krídlo na prívese a vyrazili sme smer Oxford. V Oxforde žije Owain Johns. Keďže žije s manželkou a tromi pubertiačkami, musel nám nájsť iné ubytovanie. Žiadna z jeho dcér nám nechcela prenechať svoju izbu na noc 🙂 Ubytovanie nám našiel v miestnom hostinci, pár minút pešo. Pre Janyho prychistali predčasné narodeninové prekvapenie – Colin the Caterpillar s piatimi sviečkami. Štyri predstavovali desaťročia a jedna jeden rok 🙂 Bola to čokoládová húsenica 😀 Ja som dostal na tanier jej hlavu a Jany zadok. Večer sme šli do šenku, ubytovať sa. Owain kecal s čašníkom, keď tu vojde chalan, ťukne mi do pleca, kde mám na rukáve Slovenský štátny znak a hovorí: „I know it“ – poznám to. Hovorím to je Slovakia a on mi povie: Viem, som Slovák… Hneď ťahám Janyho za rukáv, že pozri, kto tu je? Jany sa pýta a odkiaľ si? On že z Martina. Jany skoro spadol z nôh – veď aj ja som z Martina! Dali sme si veci do izby a šli sme dolu do šenku, kde na nás čakal Owain a Richard. Richard je ten, čo nám v Hosíne, keď sme mu povedali, že sme prišli súťažiť odvetil: „Odteraz už nie sme kamaráti…“ A tak sme si tu spolu dali pivko a večer šli spať. Ráno zase budeme cestovať už do cieľového letiska Deenethorpe.
Pondelok 17.7.2023. Vstávame, dali sme si také chabé raňajky, čo sme mali v izbe a ideme si po auto a MZK k Owainovmu domu. Keďže bol školsko-pracovný deň, nemal nás kto vyprevadiť. Znova kontrola MZK na vozíku, nastavujeme v GPS Deenethorpe a vyrážame. Cestou si dávame „malé“ odskočenie na letisko Sywell za Benom Ashmanom, výrobcom trojkoliek PeaBee, od ktorého máme pre Heňa niečo vyzdvihnúť. Nádherný hangár, plný motorových rogál a ultralightov. Robia im servis. Pri tejto príležitosti sme navštívili letecký hotel Sywell – úžasné dobové miesto, dýchajúce drevom, luxusom a leteckou históriou. Každý detail ťa upozornil, že si na letisku. Dokonca aj odkvapy zo striech mali tvar lietadielok… Pri tej príležitosti sme sa spýtali a dostali sme povolenie, ísť sa pozrieť na lietajúce stroje z WW2. Stáli sme na meter od Spitfire alebo Messerschmitta. Neskutočné! Dokonca jeden Spitfire mal Československé vojenské označenie.
Vyrážame na cestu. Teraz už priamo na letisko Deenethorpe, čo bolo niečo cez pol hodinky ďaleko. Ako sme šli okolo hangáru, vidíme dva nabalené MZK P&M Quick. Hľadáme majiteľa letiska, aby sme sa ohlásili. Dali sme si burger proti hladu. Vtom veľký presun ľudí z priestoru kantíny pred hangár. Vytiahli tie dve rogallá a fotili sa a filmovali. Pýtali sme sa, že čo sa to deje? A to Trev Lee a Dave Bromley štartovali na Arctic Flying Expo 2023 – leteli až za polárny kruh s cieľom urobiť zbierku na liečbu rakoviny prostaty. Pozri https://www.justgiving.com/fundraising/arcticflyingexpo2023 Po chvíľke pózovania, sadli do strojov a narolovali na dráhu. Fučal vcelku rezký nárazový vietor a medzi oblakmi slniečko riadne pieklo. Ešte sme si s Janym hovorili, že do tohoto snáď nechcú štartovať… Bolo vidno, ako ich to po odlepení riadne vykmásalo. Ale nabrali výšku a zamierili k pobrežiu. Oni odleteli a po chvílke začali prilietať iné MZK. Celkovo 6 MZK priletelo, tak som sa vybral na nich pozrieť, pozdraviť. Ty vole aké bolo moje prekvapenie, keď dali dole prilby?!? Dinosauri!!! Vekový priemer 70 a viac! Dotankovali, najedli sa a odleteli na to malé letišťátko, kde sme nocovali prvú noc.
My sme si mohli vybrať, kde si založíme stanový tábor, keďže sme tam boli prví. Vybrali sme si miesto, aby bolo blízko k toaletám a sprchám ako aj k elektrickej prípojke. Vybalili a postavili sme stan. Potom sme vztýčili slovenskú vlajku. Potom sme vztýčili beachflag ROGALLO TEAM-u. No a potom, hoci unavení, sme sa rozhodli postaviť MZK. Skompletovali sme Adélku, ale na nejaké detaily sme už nemali čas a bola tma. Skončil krásny, teplý a slnečný deň. Bohužiaľ, bol posledný.
Útorok 18.7.2023. Ráno sme sa vymotali zo spacákov a mohol som ako prvý fyzicky zagratuľovať Janymu k narodeninám. Lebo mobilom mu už gratulácie chodili, ešte sme ležali v spacákoch. Počasie už nebolo také krásne. Obrovské mraky sa valili krajinou a každú chvíľu spŕchlo.  Dokončili sme prípravu Adélky, pozapájali lanká a naštartovali sme. Nastavili sme voľnobeh, nastavili sme vrtuľu. Ja som, s Owainovou pomocou, spískal darček pre Janyho, len som ho tam ešte nemal. Ale mal by byť doručený dnes. Preto som bol za Mickom a Kevinom – prenajímateľmi letiska a vysvetlil som im, že mi tam má prísť balík. Okolo obeda kričí na mňa Mick, že to prišlo. Tak som balík rozbalil a Janymu venoval darček. Aj ako dakček k narodeninám a aj ako darček za hodiny strávené v garáži pri demontáži môjho Vernera, vyrobenie motorového lože, osadenie Rotaxom 912, namontovanie kvapalinového chladenia, chladenia oleja, pozapájanie, naťahanie elektriky, nastavenie budíkov a mnoho inej drobnej práce, ktorú som si ani nevedel predstaviť, pokým som mu nepomáhal pri osadení nového motora Adélky. Bolo to moje poďakovanie za všetko. Jeho prekvapenie a úprimá radosť mi urobili dobre 🙂
Zrazu vidíme prichádzať auto s prívesom a MZK. Česká ŠPZ – to sú Matouš Adam s Jonášem Futerou. Zvítame sa a nechávame ich v tábore. My sme už boli pobalení a chystali sa na výlet po okolí. Jany získal od Owaina nejakú mapu a tak by sme sa nemuseli stratiť… Pilotujem ja, Jany naviguje. Narolujeme backtrackom na dráhu 22 a štarujeme. Vetrík svieži, pilotáž zaujímavá. Chceme navštíviť letisko Old Warden, ktoré tak isto ako Deenethorpe, slúžilo ešte za druhej svetovej vojny. No ale už po chvílke letu zisťujeme, že to nebude také ružové. Pred nami je hradba dažďa. Jany ma nabáda, aby som ešte letel vpred, lebo kúsoček pred nami je na mape zobrazené maličké letisko. Tam sa otočíme a uletíme dažďu. Neuleteli sme. Ale nadleteli sme nad letiskom a otočili mierne po vetre, mierne s bočným a mazali sme z dažďa von. Našli sme ďalší cieľ, zase maličké letisko. Tak sme zamierili tam. A potom zase inam a nakoniec sme sa vozili cca hodinu tridsať. Počas letu sme zmokli asi 6x. Keď sme prileteli späť na letisko, pristávali sme v daždi a položil som to do boxov. Ale mi to nedalo a urobil som si ešte dva touch&go do boxov. Potom sme skonštatovali, že už sme mokrí dostatočne a že už fakt stačí. Po dorolovaní sme videli, že aj český MZK team je pripravený. Večer sme dali pokec, pivo a zápražku.
Streda 19.7.2023. Prichádzajú Poliaci s vírnikmi. Francúzsky repre team so Skyperom- dve baby – Patricia Be (Patou) a  Emilie Paperin prišli tiež. Owain nás upozorňoval, že sú veeeeľmi dobré a na súťažiach vždy bojujú o medaily. Taktiež sa tam ukázalo niekoľko britských pilotov s MZK. Priletel aj celý Český repre team na ultralightoch. Taktiež team z Írska. Celkovo bolo v štartovacej listine 34 posádok. Okolo obeda sme sa rozhodli, že pôjdeme na výlet. Navštívime Old Warden, ktoré sme včera nedali a New Farm. Old Warden sme mali na mape a New Farm len približnú polohu. Slniečko svieti, mraky letia, vietor fúka. Jany je pilot a ja mám navigačnú dosku. Aj Matouš s Jonášem chceli letieť s nami, ale od štartu mali nejaké trápenie s motorom. Po chvíli sa ohlásili, že sa radšej vracajú. Janymu nezávidím. Mláti to s nami jak divé. Ale nám je to jedno, ideme si za svojím cieľom. Old Warden dosahujeme po 40 minútach letu. Jany sa zahlásil, urobili sme prielet, zistili sme smer vetra a určili si dráhu pre pristátie. Krásna trávnatá dokopca. Vietor sme mali sprava, cez hangáre a stromy. Tie GoPro 7 kamery majú úžasnú stabilizáciu obrazu. Ja sa touto cestou Janymu verejne ospravedlňujem, nespochybňujem jeho pilotné schopnosti, ale bol to inštinkt inštruktora… Proste mi v tej mláťačke vyleteli ruky k inštruktorskej hrazde. Hanbím sa… Pristáli sme nádherne a zarolovali pred hangáre. Tam sa práve pokúšali naštartovať historické lietadlo s rotačným 9 valcovým motorom. Tí nás vykázali, z toho priestoru a poslali nás do priestoru pre návštevníkov. Tam sme zaparkovali Adélku, vyzliekli sme kombinézy a šli do Caffee na kávu. Jany bol zaplatiť pristávací poplatok a zistil, že v jeho cene máme prehliadku leteckého múzea. No nevyuži to!!! A tak sme obdivovali lietadlá, vozidlá, zbrane od počiatku letectva, až po druhú svetovú. Zaujímavosťou bolo, že pod mnohými lietadlami a autami a autobusmi bola nádoba na odkvapávajúci olej. Jeden zamestnanec nám vysvetlil, že všetky – ale že VŠETKY – exponáty sú plne funkčné, pojazdné, či letu schopné. Po prehliadke múzea sme sa vrátili k Adélke, urobili sme predštartovnú kontrolu a naštartovali a dlho zahrievali vychladnutý motor. Narolovali sme na štart a odpálili to do kopca so skoro kolmým bočným vetrom. Nedokázal som zabrániť inštinktom a znova som mal ruky na inštruktorskej hrazde, aby som mohol Janymu, v prípade núdze, pomôcť. Zvládol to samozrejme sám. Bláziec vo vzduch pokračoval. Termika a silný nárazový vietor. Leteli sme do priestoru, kde malo byť letisko New Farm. Prileteli sme tam po 48minútach bláznivého vzdušného tanca. Točíme sa tam, hľadáme ale nič sme nenašli. Tak sme sa rozhodli letieť naspäť do Deenethorpe. Ako sme nasadili kurz, ja sa obzeráma hovorím Janymu: „Aha, tam vľavo to vyzerá ako letisko.“ A ak sme zamierili tam. Áno, bolo to letisko, dokonca sme tam objavili zaparkované lietadielko. Takže sme správne. Jany točí okruh a vyklesáva na pristátie. Jasneže máme vietor zboku. Sadáme do druhej polky letiska, dorolujeme k lietadielku a obzeráme sa. Ani duše naokolo. Idem si cvrknúť a Jany hovorí, že nebude ani vypínať motor. Ako si tak uľavujem, motor zrazu stíchol. Prichádzam späť a vidím chlapíka, ktorý si s Janym podáva ruku. Courtney – majiteľ New Farm. Chvíľku sme pokecali, ukázal nám to jeho lietadielko, doniesol nám minerálku, potriasli sme si rukami a zase sme odleteli. Do Deenethorpe nám let trval 40 minút. Po pristátí sme videli, ako Matouš doslova vytriasa posledné kvapky benzínu z nádrže, potom nádrž preplachovali a plnili novým benzínom. Asi predtým natankovali nejaký sajrajt. Najedli sme sa a rozhodovali sme sa, či poletíme večerný Task0. Ak nie večer, môžeme ho letieť ráno. Napriek pokročilému času, rozhodli sme sa letieť. Nafasovali sme logre, mapy a fotky. Tentoraz som pilotoval ja. Narátal som si trať, naplotroval do mapy. Jany sa sústredil na otočné body a natipovanie fotiek. Jednalo sa o známu trať, kde všetky priame úseky mohli byť časové brány.  Najťažšie pre mňa bolo, udržať deklarovanú rýchlosť letu. Vietor fúkal vcelku svižne a tak protivietor som vedel vykompenzovať zvýšením rýchlosti, ale spomaliť rýchlosť po vetre, to bol oriešok… Celá trať nám trvala 1h a 20 min. Pristátie bolo do boxu. Bol len jeden a bol za 100 bodov. Ten sme dali. Utiekol nám jeden otočný bod, jedna časová brána, mal som druhý najhorší čas a uznali nám iba tri fotky. Bolo to celkové 15-te miesto.
Štvrtok 20.7.2023 Bolo fajn, že sme si odlietali Task0 včera večer. Dnes ráno to absolvovali všetci ostatní a my sme mali zatiaľ voľno a šli sme do mesta na nákupy. Poobede sa vyhodnotila Task0 a zvolal sa brífing na Task1- Enjoy the view Bol to let po známej trase s niekoľkými otočnými bodmi. Ak bola trať vedená priamym úsekom, určite tam boli skryté brány, kde sa meral čas a vypočítavala sa rýchlosť letu. Lenže z celej trate tam boli iba dva priame úseky. Všetky ostatné tvorili buď „esíčka“ alebo jeden veeeeľmi veľký oblúk. Strašne som sa tešil, keď mi Jany hlási, že nachádza fotky. Bolo to znamenie, že letím správne po trati. Jasne, že som sa niekedy stratil a pýtal sa Janyho, že kde sme a kade letieť… Ale zvyčajne sme boli na trati 😀 Táto disciplína trvala 1h a 54min. Bola ukončená tromi kolami priastátia do boxov. Stratili sme jeden otočný bod, tak isto nám ušla nejaká tá skrytá brána, na jednom pristátí som sadol až do druhého boxu – prišli sme o 50 bodov a fotiek sme našli – resp uznali nám iba 7. Skončili sme celkovo na 9. mieste.
Večer sa bol Jany prevetrať na Owainovom Quicku. Strašne sme sa nasmiali, keď sa súkal do trojkolky. Dokonca spočiatku aj ako pasažier mal problém sa tam natlačiť. Po chvíľke lietania pristáli a na dráhe sa vymenili. Lietal Jany. Asi po 13min pristáli. Povedal, že nebol až tak nadšený, ako angláni. Owain si odbehol niečo vybaviť do organizačného centra, ja som zatiaľ čakal na môj let s Quickom. Jany sa zatiaľ rozhodol prevetrať Adélku. Lietal tam po okolí a užíval si pekný večer. Keď prišiel Owain, že ideme, už bola skoro tma. No ale nejdi… 🙂 Nebol čas na prestupy pri riadení a tak som si sadol rovno dopredu. Narolovali sme na dráhu a dal som plný. Odlepili sme sa až pri 70 m/h (míle za hodnu!!!). Celkovo to bolo rýchle. Minimálne sme leteli okolo 65 mph, optimálna cestovka vraj 80 m/h. Pozoroval som správanie sa krídla nad hlavou. To vyzeralo ako plechové… Owain dokonca so mnou a aj s Janym predtým urobil manéver, pri ktorom sme leteli dolu hlavou. Fuuuuu… Ale pristátie na vysokej rýchlosti – okolo 70 mph…na to si musíš zvyknúť. Je to stabilné a rýchle krídlo. Do zákruty a zo zákruty treba vynaložiť nejaké úsilie. Čiže to bolo prestabilizované a to dokonca nemal ani winglety na koncoch krídla. Ale nenadchlo ma. Možno by to chcelo chvíľu s ním polietať tak, samostatne a nie len cez Owainom určené mantinely. Veď angličania sú z toho krídla nadšení… Inokedy, keď bude viac času.
No, ale predpoveď počasia na ďalšie dni sa horšila. Už toto bláznivé 5 minútové, ktoré sme doteraz mali, sa nám zdalo úplne perfektné oproti tomu, čo malo prísť…
Piatok 21.7.2023 Ráno sa valia hnusné čierne mraky nízko nad zemou. Fúka nárazový vietor a je zima. Vo vzduchu je cítiť vlhkosť. Super počasie! Po chvíli začína pršať. Doobeda sa nelieta. Ideme znova do mesta. S údivom konštatujeme, že architektúra je tu divná. Aj nové obytné štvrte, ktoré sa všade stavali, už od začiatku vyzerali, ako 100ročné… Fakt deprimujúce. Okolo obeda už neprší a zvoláva sa brífing na dnešné úlohy. Prvá trať s názvom Task2 – Sequential navigácia po známej a neznámej trati s konštrukciou za letu. To znamená, že od štartovného bodu letíš po známej trati a hľadáš TP – turning point – otočný bod. Je to jedna z fotiek. Ak ju nájdeš, navigátor urobí spojnicu od TP po druhú časť známej trate a letíš po spojnici k známej trati. Znovu letíš po známej priamke a znovu hľadáš TP fotku. Po jej  nájdení, kreslíš priamku k začiatku ďalšej známej trate a letíš po nej. A tak ďalej a tak ďalej. A popri tom pilot musí dodržiavať deklarovanú rýchlosť letu a spolu s navigátorom vyhľadávať fotky a otočné body. Na jednom TP som urobil chybu. Tak som sa tešil, že som ho videl, až som ho špatne preletel… Krásny statok, tak to musí byť ono!!! Lenže na fotke bola zakrúžkovaná cesta vedľa toho statku… Zase sme prišli o body… V tom vetre som znova mal problém dodržať deklarovanú rýchlosť. Mňa boleli ruky nie z toho, že som ťahal hrazdu k sebe, ale z toho, že som ju tlačil do spomalenia. Často sme sa motali veľmi blízko pádovej rýchlosti, na úrovni 66km/h. Často krát to s nami spadlo… Ale neboli sme sami , kto mal s rýchlosťou problém. Poliaci s Aeropraktom, štartujúci až po nás, nás niekoľkokrát dobehli a aj predbehli. Trať sa končila FP – final point – koncový bod trate. Pred ním nás poliaci predleteli a musel som dávať pozor nielen na presnosť letu na trati a čas, ale aj na poľské lietadlo, čo sa nám na minimálke motalo pred nosom. Avšak som zistil, že k FP potrebujeme zrýchliť. Že som to brzdil až moc. FP pred nami a čas sa kráti. Pritiahol som hrazdu naplno, nahulil som plný plyn a Janymu som povedal, že musíme pridať. Aeroprakt som podletel rýchlosťou skoro 150km/h a FP som preletel v limite + – 5 sekúnd. Tu nám skončila navigačka a na prílet na letisko sme mali 15 min. Prílet na letisko bol ukončený presnosťou pristátia do boxu.Task2 sme zaleteli za 1h a 52 min.
Rýchla kontrola stroja, dotankovanie až po špunt a znova na brífing pre Task3 – Snakes and Ladders Po brífingu sme mali hodinu na prípravu v karanténe pod krídlom MZK. Hnusne pršalo celý čas! V tom daždi a vetre som si musel naplotrovať trať, vyznačiť časy. Jany si nachystal fotky a otočné body a niektoré natypoval už na zemi. Tesne pred štartom prestalo pršať a my sme sa rozbehli po dráhe k vzletu. Kks, pozerám na rýchlomer, máme 85km/h, dávno sme mali byť v lufte a my sme stále ešte na dráhe… Hovorím Janymu: čo sa deje – pribral si? 😀 Ale som si uvedomil, že krídlo je mokré a ťažké a že to nebude také jednoduché… Vzlietli sme a v danom čase sme naleteli na SP – start point – štartovací bod trate. Tu sme leteli prvú časť po známej trati kľukato – ako had a vyhľadávali fotky. Druhá časť tvorila dve paralelne idúce známe trate A a B, kde sme hľadali fotky – TP – otočné body. Po lete po známej trati A a nájdení TP, navigátor vytýčil kolmicu k paralelne vedúcej známej trati. Na otočnom bode sme museli urobiť Procedurálnu zákrutu a zamieriť k protiľahlej známej trati B. Tam sme sa len pripojili a presným letom po známej trati B hľadali znova TP, kde sme urobili znova Procedurálnu zákrutu a vytýčenou kolmicou sme leteli k známej trati A. Takto sme tvorili „rebrík“ medzi dvomi známimi trasami. Tu sme už niekoľkokrát zmokli za letu. Najhoršie bolo čelo dažďa, kde to bolo najhustejšie. Po jeho preletení si už videl aj zem a mohol si zrovnávať. Úspešne sme objavili FP a preleteli ho v limite + – 5 sekúnd od stanoveného času.
Keďže sobota sa podľa predpovedí počasia javila ako neletuschopná, pridali nám ďalšiu úlohu. Hneď po preletení FP pre Task3 sme preleteli kúsok bokom a tam sme mali vysokú vežu – asi vysielač. Tu bola posledná úloha: Precision Task – Circles in the sky. Museli sme preletieť ponad SP a priamou trasou nadletieť vysielač. Potom sme museli okolo vysielača obletieť tak, aby sme nakreslili čo najpresnejší kruh. Podmienky boli dané takéto: minimálna vzdialenosť od vysielača je stanovená na 200m a maximálna  na 750m. Výšku letu sme si mohli určiť sami, len rozdiel medzi najnižšou a najvyššou hladinou letu, nesmel presiahnuť 61m (200ft). Hradba dažďa sa k nám neúprosne blížila a tak sme chceli túto disciplínu absolvovať čo najskôr. Nalietli sme si k SP, keď v tom jemne zo strany, v klesavej zatáčke a rovno pred nás sa napáskoval Matouš s Jonášem. Keďže bezpečnosť bola prvoradá, opakovali sme radšej okruh. Lebo letieť precízny okruh v obmedzenom priestore, v tom vetre a daždi a ešte sa obzerať, kde letí konkurencia, aby ste sa nezrazili…to by nebolo funny. Takže znova nalietnuť SP a už to bolo v našej réžii. Jany mi poradil, aby som si vysielač udržiaval v jednej pozícii voči hrazde, čo nám malo pomôcť urobiť pekný kruh. Ono v tom vetre, čo tam fučal, som bol presvedčený, že také krásne vajce ako ja, nikto iný nenakreslí… Kvôli českém teamu sme boli dlhšie na trati a dva krát (slovom 2x) sme museli preletieť tou húľavou dažďa, ktorá sa prihnala k veži. Na letisku sme pristáli po vyčerpávajúcich 2h a 07min letu.
Večer bol spoločenský večer – hangárpárty. Bolo to skvelé!
Sobota 22.7.2023  Ráno sa valili mraky a fučal vcelku rezký vietor. Každú chvíľku prišla spŕška dažďa. Rozhodli sme sa zbaliť Adélku na prepravný vozík. Počasie nám nepomáhalo, všetko bolo premočené. Krídlo sme zbalili do prepravného vaku, trojkolku sme naložili na vozík, pripevnili a zabalili igelitovou fóliou. Postupne sme balili a do auta nakladali všetky možné veci. A bolo poľudnie. Šli sme sa naobedovať a netrpezlivo sme očakávali záverečné vyhodnotenie.
Výsledky: z pôvodne 34 prihlásených posádok (UL lietadlá, vírniky, motorové rogallá), súťaž dokončilo 23 posádok. V celkovom poradí ROGALLO TEAM skončil na úžasnom 9-tom mieste – zo všetkých posádok. V kategórii MZK sme obsadili neskutočné 3. miesto!!!
Celkovo sme v Anglicku nalietali 10h 15min naozaj v bláznivom počasí. Výhodou je, že je to relatívne plochá krajina, čiže aj vietor, hoci zvyčajne nárazový, nebol prehnane turbulentý. Mojou prvou skúsenosťou bolo lietanie v daždi. Nie pár kvapiek, čo ma občas pokropilo doma, ale v poriadnom daždi!!! Keď poriadne nevidíš ani zem.
Nedeľa 23.7.2023 Ráno sme si dali raňajky a pobalili sme zbytok vecí, stan, vlajky. Obehli sme všetkých účastníkov a s každým sme sa rozlúčili. Rozdali sme tričká ROGALLO TEAM-u aj majiteľom letiska, skontrolovali upevnenie trojkolky a krídla na vozíku, sadli do autíčka a vyrazili na cestu domov. Rozhodli sme sa nenocovať, ale sa za volantom pravidelne striedať a ťahali sme nonstop. Pršalo nám a pršalo. Až do polky Českej republiky. Na Morave sa už usmievalo ranné slniečko. Keď sme prechádzali Česko – Slovenské hranice, na tachometri auta vyskočil údaj 4000 prejdených kilometrov.
Jany ma vysadil doma ráno o 8,30h. Rozlúčili sme sa a pokračoval šťastne domov.
Teším sa na Majstrovstvá sveta UL 2024 na letisku Deenethorpe!

Video RT predstavenie: RT Introduction

Video Old Warden, New Farm a Deenethorpe: Old Warden

Niekoľko fotiek je tu: Fotogaléria