Zalietaval som UFO 2002

V piatok 5.7.2002 bol sviatok a dokonca aj ja som mal voľno. Tak sme sa s Dedenkom rozhodli, že ideme prevetrať stroje. Zavolal som technikovi Ing. Václavovi Vladykovi, nech príde aj on a spolu premeráme krídlo, vyviazania a porobíme všetky tie papierovačky, aby som už dostal papiere.

Zišli sme sa na lúke za Veľkými Levárami, kde máme – so súhlasom majiteľa – provizórne letisko. Erwin sľúbil, že príde aj on, ale nemohol priviezť MZK, lebo nemá za vozidlom ťažné zariadenie. Keby to povedal hneď, mohol Václav pre neho skočiť. Takto mu nezostalo nič iné, len nadávať na druhom konci mobilu. Tak sme to postavili. Stále fúkal čerstvý vetrík 3-5m/s z juhu. Vetrík by nebol zlý, len ten smer bol oničom! Lúka je siata východo – západným smerom. Dokonca začal trocha zosilovať. Otec sa rozhodol, že vyskočí prvý a zistí, ako to hore vyzerá. Potom som mal ísť ja na jeho stroji, aby som si to hore oskúšal a aby som vedel, čo ma čaká pri zálete UFA. Otec vyštartoval, urobil okruh a tak si s Václavom kecáme na zemi. Zrazu sa Václav pýta, kde je otec? Hovorím mu, že zaletel za výbežok lesíka. Zrazu pozerám na druhý koniec lúky a tam za potokom sedí otec na zemi. Václav zobral auto a poďho za ním. Uviazali MZK na lano  a dotiahli ku mne. Proste zhaslo a hotovo. Prvá závada na tomto motore od r. 1994!!!

Tak som musel ísť hore na mojom s UFO-m. Otec hovoril, že tam nájdem všetko – aj vietor, aj termiku. Nie práve ideálne na zálet, ale nebudem to predsa baliť!!! Štart. Pri 65km/h začínam odtláčať hrazdu, hop a som hore! Podrovnanie a stúpam. Stúpanie nic moc – slabá vrtuľa – iba 2,5m/s. Točím okruh. Rýchlomer ukazuje 75-80km/h. Trocha rýchle, ale ujde to! Hore skúšam zákruty, prechody z „ucha na ucho“. Lieta to veľmi pekne a krídlo je stabilné. Pristávam. To krídlo má fantastickú kĺzavosť! Pri voľnobehu na rýchlosti 80km/h to klesá iba 2m/s – teda podľa budíka. Musel som opakovať pristátie, lebo som bol dlhý. Pristál som pekne, vydojil som ho pod 60km/h. Pri druhom šarte som si bral GPS, aby som si porovnal rýchlosti. Povetre som mal na budíku 80km/h a na GPS 91km/h. Proti vetru som mal stále na budíku 80 a na GPS 51km/h. Videl som, že prišiel Erwin a máva na mňa rukami, aby som pristál. Aj on sa chce na tom zviezť. Tak som provokačne urobil dva nízke nálety a škeril som sa naňho. Potom som sadol. Erwin na nič nečakal a len som vyskočil zo sedačky, už sa v nej pripútaval on. Šalený blázon! Ani som mu nestačil dať inštruktáž a už roloval na štart. Odštartoval a ja som to bral na kameru. On sa rozhodol, že mi urobí kompletný test. Vykrúcal to, skúšal maximálku, minimálku, pádovku, vhodil krídlo do dosť ostrej zákruty a pustil hrazdu, čo to bude robiť a podobné volovinky. Jako vpohode, keby to nerobil vo výške do 100m… Že aby som mal pekné zábery na kamere… Jelito! Ale krídlo sa mu páčilo!!! Len tá vrtula je slabá…  Potom sme to skúšali vo dvojici. Samozrejme, každý z nás má iný štýl a tak hned po rozbehu mi zozadu začal čahat do hrazdy a odtláčať. Revem na neho: „Choď do prdele! Daj tie ruky preč!“ A on: „To musis tak, salate!“ a surovo nadoraz odtlačil. Jasné, odlepilo sa to, ale pri 60km/h, čo je vo dvojici pádová rýchlosť! Hneď po odlepení to presadlo a buchli sme podvozkom o zem. Ale plná forsáž bola stále a tak som to chcel znova zdvihnúť. Jasnačka, že Erwin nechcel sedieť za mnou so založenými rukami a stále mi myksloval s hrazdou. Čiže druhé odlepenie za stáleho nadávania a hrešenia na jeho adresu. Ešte raz sme kolieskom škrkli o zem a už sme boli v lufte. Nabralo to stúpanie asi 1,5m/s pri rýchlosti 75km/h. Otočil som sa k nemu a s riadne „okoreneným“ slovníkom som mu vysvetlil, že si neželám, aby mi čahal do riadenia. Ani som to nestačil dopovedať a už mi tlačí hrazdu dopredu, že „buteme lepsi hore… salate!“ Rýchlomer sa dostal tesne pod 65km/h pri stúpaní 2m/s. Myslel som, že ho vysadím… Hneď! Veď sme mali iba 25m výšku a 60km/h je pádová… Hore sme to pozvŕtali a išli sme na pristátie. Tam sme potešili všetkých prítomných krásnou šou, ktorá spočívala v nadávaní si navzájom a vysvetlovaní, že ako sa to malo odlepiť. Aspoňže si popálil lakeť o výfuk!!! To je ale škodoradosť… he he Domov sme dorazili o 23,30h.

Dnes, v pondelok 8.7.2002 sme išli lietať zas. Zas do Levár. Tentokrát aj Erwin s krídlom a Dedenko tiež. Závadu odstránili – odišla zapaľovacia cievka. Erwin s kolegom a zároveň aj jeho „štartérom“ Ľubošom ( Erwin vždy hovorí: ty máš elektroštart a ja mám Ľuboša) sa leteli pozrieť do Senice a my s otcom sme to točili okolo plochy. Treba ich vyskúšať, obe. Po chvíli som si povedal, že to letí pekne a otočil som to nad jazero v Malých Levároch a pozdravil som plážových volejbalistov. Letelo to pekne s cestovkou medzi 65 až 70km/h. Po chvíli som videl, že Erwin letí naspäť zo Senice a tak sme všetci pristáli. Dohodli sme sa, že sa ukážeme doma v Malackách a tak sme vyrazili. Po vykrúžení nad Dedenkovým barákom, som letel pozdraviť Fera Baču. Spolu sme si kedysi robili piloťáky. Pokrúžil som pri jeho činžiaku a pridal sa aj Erwin. Na spiatočnej ceste som si urobil malý bočák a skočil som pozrieť, ako dopadol plážový volejbal. Neskôr sme s Erwinom predviedli skupinovú pilotáž – krídlo na krídlo a ja som sa bol pozrieť, čo má v neďalekej reštaurácii čašníik v menu. Mne sa to páčilo, neviem, či aj štamgastom… Ako som tak krúžil pár metrov nad zemou vidím, že prichádza Fero. Provokácia zabrala… Hneď skočil do Erwinovho stroja a poďho hore! Keďže už pomaly nebolo vidieť, štart na mojom odložil na neurčito.

Takže lietanie s UFO-m sa mi začína páčiť čím ďalej, tým viac. Je to veľmi príjemné krídlo a som strašne rád, že záujemci o kúpu tohto krídla sa ozvali, až po prevalení sa problémov s Hruškovým Triumphom. Takže UFO už Nie je na predaj!!!