Výlet do Ružomberka 2002

V dňoch 24. – 25. 8.2002 sa na letisku Lisková, pri Ružomberku, konal zlet priaznivcov lietania. V nedeľu 25.8.2002 sa konal Letecký deň, za účasti Bielych Albatrosov, Očovských bačov a mnohých ďalších letcov a ich strojov.

Tak som sa rozhodol, že by som si mohol urobiť výlet a prevetrať môj MZK. Zároveň vyskúšať motor VW, ktorý mal veľmi málo nalietaných hodín. Dohodol som sa s Bohušom Kamencayom, že vo štvrtok priletím do Partizánskeho, večer vyrazíme za babami, prespíme niekde v hoteli a v piatok spolu poletíme do Ružomberka. V stredu som vykonal údržbu na motore, čiže som vymenil olej. S otcom sme ešte vyberali vhodnú vrtuľu. Nakoniec sme vybrali vrtuľu, ktorú mám požičanú od Lacka Horvátha.

Štvrtok 22.8.2002 Ráno dávam baterku na nabíjačku, nech mi vydrží celé štyri dni. Síce sa za letu dobíja, ale istota je istota. Balím si veci do ruksaku a pomaly sa ma chytá nervozita. Poobede asi o 14,00h volám bráškovi, či mi pomôže poskladať MZK a pripraviť k letu. Strašne nám chýba hangár! Než sme sa vymotali a všetko nachystali, upevnili a pod., bolo už 15,45h. Ruksak som narval až po vrch, skoro som ho nezapol. Upevnil som ho na sedadlo spolujazdca a využil som ho ako opierku na chrbát. Zavolal som si na vežu vojenského letiska Kuchyňa a požiadal o prelet ich CTR. Do 16,00h bez problémov. O 16,00h zahajujú prevádzku. S brškom som sa rozlúčil a vyštartoval o 15,55h. Štart bez problémov. Nastúpal som 150m a vybral som sa rozlúčiť s rodinou. Najskôr som preletel ponad rodičovský dom a vyrazil som smerom na Rohožník. Keďže bolo už po 16,00h, naladil som si Malacky vežu a ozval som sa im. Úplne optimistický hlas mi odpovedal, že mi nič nerozumie, iba to píska a praje mi pekný let. Tak som mu aspoň poďakoval. V slúchadlách som počul, ako sa hlási niekto na priblíženie, ako ďalší pýta povolenie ku štartu a bolo mi trocha úzko, keď som križoval smer dráhy asi 1 km severne, vo výške 500m nad zemou. Točil som hlavou aby som včas zbadal približujúce sa lietadlo. “Vydýchol” som si tesne pri Karpatoch. Nastúpal som poctivých 1000m a vyrazil krížom cez pohorie. Pohľad to bol nádherný. Po preskočení Karpát som vyklesal do 600m a cez Boleráz som si to fičal smerom na Hlohovec. Obchádzal som CTR Piešťan a atomku Jaslovské Bohunice. V Hlohovci som prefrčal nad domom Mira Pavelku a pokračoval smerom na Partizánske. Ako si tak fičím nad, pre mňa, neznámou krajinou, zrazu podo mnou prletí krásny modrý ULLa so žltými pásami na koncoch krídiel. Pomocou GPS som sa priblížil k letisku Bielice pri Partizánskom. Blížil som sa v ose dráhy od západu a zrazu vidím, že sa po dráhe rozbieha mašinka, ktorá vleká vetroňa. Okamžite som sa im pratal z cesty a zaradil sa do okruhu. Po sklesaní som pristál o 17,25h. Let mi trval presne hodinu tridsať. Zvítal som sa s domácimi a hľadal Bohuša. Toho nebolo. Zavolal som mu a povedal, že tam bude za hodinku. No čo už! Čakal som. Jožko Kuník trocha zohrial mašinku brúsením po okolí a po pristátí ho už čakali traja adepti na pilotný preukaz. Jedného po druhom ich bral na “palubu” a brúsili okruhy. Ja už som bol tak hladný, že od smädu som nevedel, kde budem spať, keď sa konečne ukázal Bohuš. Krátko na to prifrčal i Jindro, do ktorého sme hučali, nech štartuje s nami a kašle na podnikovú oslavu jeho spoločníka. Nedal sa prehovoriť. Tak sme s Bohušom vyrazili na večeru. Kadil som magi v kockách, pri Bohušovej jazde. Pevne som dúfal, že nás zastaví policajná hliadka a zoberú mu aj rodný list. Kde sú tí policajti, keď ich človek potrebuje???!!! Dorazili sme do šenku. Dobre som sa napapkal, keď tam vtrhol i Jindro.  Dojednal som si s čašníčkou, že budem u nej spať na normálnej posteli, jak človek. Lebo Bohuš ubytovanie nevybavil (hlavne že sľúbil) a chcel ma uložiť na tvrdú zem v jeho firme.  Potom sme vyrazili niekam si sadnúť a niečo popiť. Asi o 02,00h ma predsa len Bohuš doviezol do jeho firmy a ubytoval ma v interhotele – LIAZ! Chrápal som v Liazke na lavici zs sedadlami. Jak som ho ja len preklínal! A to nebol všetkému môjmu trápeniu koniec…

Piatok 23.8.2002  Ráno o 6,00h sa rozletia dvere na Liazke a Bohuš ma ťahá von. Doniesol mi rohlíky, maslo a salámu, urobil mi čaj i kávu. Po raňajkách ma však zobral “hňogať” k nemu na stavbu!!! Lacnú pracovnú silu si zo mňa urobil! Tak na toto som ja študoval, aby som hňogal uňho na stavbe?!? Veď aj doma vedia, akú ja mám diagnózu a od práce ma dávajú bokom… Čo keby mi ublížila?!? Aj som si “zasúložil”, ale tenisky od bahna na jeho stavbe! Katastrofa!!! Už sa nenechám nahovoriť, aby som prišiel o deň skôr. Jasné – baby, hotel, veget……. a robota na stavbe!      Potom sme sa vybrali pobaliť veci a vypadnúť na letisko. Jeho zbesilá jazda si vyžiadala jednu štvornohú obeť, inak to bolo fajn. Namiesto plánovaného štartu o 9,30h, sme šartovali o 10,55h. Rozhodli sme sa, že poletíme smerom na Rajec. Tak sme vyrazili. Leteli sme vedľa seba, občas Bohuš trocha vpredu. Urobil som zopár fotiek. Ako sa tak blížime k Fačkovskému sedlu, začali sme stúpať. Ponad Kľak som letel v 1700m výške. Zase som chcel urobiť nejakú fotku, ale pri vyberaní fotoaparátu, sa na ňom otvoril dekel a vypadli baterky. Dúfam, že to hubári pochopili… Alebo i takto sa vytvárajú legendy o UFO… Po preskočení Kľaku sme začali výkles do doliny. Museli sme podletieť pekne rozrastený kumul. Bohuš pritiahol a klesal. Ja som pritiahol a stúpal. Ten mrak ma nechcel postiť! Hrazda na prsiach, motor na voľnobeh, točil som doprava, preč spod kumula a stúpal som 2m/s. Normálne mi začalo byť horko… Konečne som vypadol von a zahájil som klesanie. Špirálou som točil dolu a hľadal Bohuša. Zbadal som ho už na zemi, ako roluje po dráhe. Tak som sklesal a na druhý krát pristál. Dorolovali sme až k Salašu, ktorý je na konci dráhy a vybrali sme sa na obed. Pristál som o 12,55h. Hodina letu. Objednali sme si bryndzové halušky, proti smädu pivo so spritom. Po obede niečo sladké – jahody so šľahačkou! Potom prišiel Miro Huliak a položil DeLuxe na stôl. Dohodli sme sa, že poletí s nami. Tak som mu pomohol naložiť trojkolku, postavili sme krídlo. Začala nás zatvárať búrka. S pribúdajúcim dažďom o 17,00h sme s Bohušom odštartovali a stúpali na preskok pohoria k Martinu. Prefičali sme pekným údolím a mali sme Martin pred sebou. Fičím ho za Bohušom, lebo ja som tadeto letel prvý raz. Búrka nás obkľúčila. Bohuš ho stále ženie na sever. Ale ja vidím, ako tam do vrchov bijú blesky! Vôbec nemám chuť letieť do takejto hrmavice. Ja sa mám rád! Ukazujem mu, že idem dole a otočil som späť na letisko Martin. Pristál som a za mnou pristál Miro. Myslel si, že mám nejaký problém. Hovorím, jediným problémom je búrka na severe. Miro sa divil, prečo Bohuš letel tade, keď cez Kraľovany je to bližšie a letu schopné. Tak sme spolu vyrazili na Kraľovany. Než sme prileteli k horám, zatiahlo sa i tam a blesky mlátili do vrchov všade okolo nás. Otočka a poďho naspäť do Martina. Pár kilometrov pred letiskom som dostal taký kopanec, že ma skoro prevrátilo. Len to vo mne znásobilo túžbu, čo najskôr pristáť. Nasadím na finále a asi v 50m nad zemou ma podlietava vetroň, ktorý sa zaradil predo mňa a pristáva. Ja za ním. Je 18,00h.  Mobilom sa dozvedám, že Bohuš sedí v Istebnom a čaká na počasie, aby to cez Dolný Kubín preletel na Ružomberok. Nás búrka obkľúčila a tak sme sa vybrali na pivo.  O 19,00h sa vyjasnilo a od Mira dostávam inštrukcie na prelet do Ružomberka. On sa musí vrátiť do Rajca. Márne sa snažím pôsobiť na neho, aby ma odprevadil do Ružomberka, že to tu nepoznám a pod. Proste som ho chcel dostať tam a naspäť by už nemohol letieť, lebo by bola tma. A zas by sme sa ožrali… Nevyšlo to. Letel som sám. Nastúpal som 1000m a preskočil som údolím do Ružomberka. Ešte ma občas skropili kvapky dažďa, ale to len tak, aby som vedel. Pristál som o 19,30h. Ešte som ani prilbu nemal dole, už ma ťahali Lacko Mandák s Vladom Malatinkom na pohostenie. No paráda! A večer sme sa vybrali na zábavu do Liskovej, kde sa oslavovalo 750-te výročie obce. Akoby toho nebolo stále dosť, po návrate sme objavili vo vedľajšej maringotke svetlo a tak sme sa pozvali na návštevu. Spievalo sa, hrala harmonika. Dobre bolo. Neviem prečo sa Marian Turan ráno rozčuloval, že vo vedľajšej chatke nemohol spať…? Šak sa mohol pridať!

Sobota 24.8.2002 Včerajší obed si vyberá krutú daň! Ráno o 6,30h musím letieť na záchod. Zisťujem, že to bude “ubehaný” deň… Marián mi popri rozčulovaní, robí kávu. Dobre padla, takto po ránu. Zas letím na záchod… Ešte som si išiel ľahnúť, lebo vonku je hmla jak hrom! Hmla sa začína trhať až okolo 10,00h. Než som sa pripravil, zohrial motor a vyštartoval, hmla už bola len vo vzdialených údoliach. Po pristátí som zas letel na WC… Lacko mi hovorí, že ma povozí po okolí a poukazuje letiská okolo Mary. Tak sme vyrazili. Pristáli sme na Mare, na trávnatom letisku. Pristátie bolo drobec rýchle, lebo sa mi za letu zapol sytič a namiesto pomalého voľnobehu, som letel vcelku na rýchlosti. Od veľmi ochotnej mladej pani som si požičal gumičku do vlasov a tou som poistil ovládanie sýtiča. Odvtedy bez problémov. Ďalšie letisko bolo za Lipt. Mikulášom, pri kasárňach. Tam nás termika trošku pozvŕtala. Vracali sme sa naspäť, druhou stranou Mary a pristáli sme na asfaltovom letisku v Gôtovanoch. Potom sme preleteli späť na letisko Lisková, kde som celý šťastný pristál. Vytrasený som bol ako detva! Ale Bohušovi to nedá a prehovára ma na let. Chce navštíviť asfaltové letisko pri Jamníku. Že tam je nejaké rogallo a nejaké ULLa. Tak štartujeme. Bohuš líže pobrežie Mary, ja v úctivej výške 100m. Priletíme k letisku a vidím, že tam je vcelku hustá premávka. Bohuš sadá z okruhu, ja vytrácam výšku, bojujem s termikou a sadám za Yetti-ho, ktorý pristál predo mnou. O chvíľu prilieta “Johny” na rogalle a chvíľu kecáme. Blížiaca sa búrka nás núti vyštartovať a letieť späť do Liskovej. Môj MZK dostávam stále viac “do rúk” a klesám k Bohušovi. Asi v 20m výške letíme pozdĺž koryta Váhu a točíme nad každým, kto zamáva. Takto sa plahočíme až k letisku. Tam robím okruh nad “stojankou”. Bohuš medzitým pristál. Robím okruh a pristávam. Búrka sa pomaly blíži a tak ukotvujem MZK a balím motor do igelitu. Potešujúca správa – v Martine sedí Jindro a čaká na prechod búrky, aby mohol priletieť k nám. Večer sa mu to darí a úspešne pristáva. Naviac prináša fľašu s vysoko pitným obsahom… Postupne sa na zajtrajší letecký deň zlietavajú rôzne lietajúce zariadenia.

Nedeľa 25.8.2002 Ráno hmla. Sedíme a čakáme, čo bude ďalej. Pýtam sa na veži, či nás pustí prevetrať sa bez vysielačiek. Dáva nám 5 min, lebo potom budú pristávať ohlásené lietadlá. Tak s Jindrom štartujeme rozohnať hmlu. Chcel som vyskočiť hore a urobiť si peknú fotku a pridal som do stúpania, ale uvedomil som si, že máme návštevu z leteckého úradu a mohli by mať “nemiestne” reči, tak som ubral, spolu sme zakrúžili nad letiskom a pristáli. Oficiálny letecký deň mal naplánovaný začiatok na 12,00h. O 11,15h bol breefing. Keďže nás – rogalistov – do programu leteckých ukážok nevsunuli, zahájil som protestný odchod z breefingu a zahodil som visačku “Účinkujúci”.  Tak ja sem letím z Malaciek, aby som im ukázal konečne poriadny MZK v akcii a oni mi to zakážu!!! Normálne ma rozladili. Krásne vystúpenie predviedli Biele Albatrosy a Očovskí bačovia. To bola nádhera pozerať. Ešte ma zaujala vyššia pilotáž na nízkej výške s práškovacím lietadlom. Pilot ho mal naozaj v rukách. Keďže sa letové ukážky troška pretiahli, o 15,00h sme začali baliť a chystať sa na odlet domov. Po dotankovaní sme o 16,00h vyrazili. Preskočili sme do Martina, kde sme si dali dve pivá a jeden vyhliadkový let. O 17,00h sme vyrazili ďalej. Potom sme brúsili kopce a údolia až do Partizánskeho. Pristáli sme o 18,00h. Len som si trocha odpočinul, narovnal chrbát a s Jindrom, ktorý ma odprevadil sme rolovali na štart. Jindro letel so mnou až po Hlohovec, odtiaľ som fičal sám. Proti zapadajúcemu slnku som moc nevidel, lebo bol opar a viditeľnosť mizerná. Cez Karpaty som letel v 1100m výške. Nič som nevidel, pretože opar sa zmenil v hustú hmlu. Až po preskočení na druhú stranu Karpát som videl dobre. Nabral som kurz Malacky, zatočil nad “Dedenkovým” domom a pristál na pokosenej ďateline vedľa cintorína o 19,35h. Spotreba paliva je výborná. Na 3hod a 20 min letu to robilo 16 litrov benzínu.

Trať: Malacky, Hlohovec, Partizánske = 106km.
Trať: Partizánske, Rajec = 55,5 km.
Trať: Rajec, Martin, Ružomberok = 92km (s návratom na Martin)
Spolu: 253,5 km.  Spotrebované palivo – 18 litrov.

Trať: Ružomberok, Martin = 32km
Trať: Martin, Partizánske = 99km
Trať: Partizánske, Hlohovec, Malacky = 106 km
Spolu: 237 km.  Spotrebované palivo – 16 litrov.