Partizánske 2002

Dostal som pozvánku na zlet do Partizánskeho. Tak teda priletím. Lenže počasie nevyšlo. Samé búrky, dážď a podobne. Tak som ešte v piatok volal Bohušovi Kamencayovi, že kedy mám prísť. Bohuš ma presvedčil, aby som prišiel už v piatok. Niekam si vyrazíme a pod. Išiel som bez MZK, len sa tak pozrieť a pokecať. Tak som sa cestou zastavil v Hlohovci a vyzdvihol som Mirka Pavelku a vyrazili sme do Topoľčan. Bohuša sme našli v jeho rezidencii, kde práve odparkoval Liaza. Zanechal som tam svoje auto a hurá do sveta!

No, myslel som si, že Záhorácky okruh je výsada len nás – Záhorákov, ale zistil som, že na Slovensku je to totálne jedno. Záhorácky okruh – cez všetky šenky!

Čo k tomu dodať? Dopadol som jak Sedem statočných a Motor České Budějovice dohromady. Ani obraz… ani zvuk… A oni dvaja sa mi rehnili… Ráno mali zo mňa normálne srandu a ja som pritom trpel…

Po strastiach s Mirovým autom, sme sa dopravili do Topoľčan a až niekedy poobede, asi okolo 14,30h, na letisko do Partizánskeho. Počasie stále oničom – dážď. Tak som prijal pozvanie Rudka Žilku a dal som si gulášik. Príjemne ma prekvapila atmosféra na letisku. Dobre sme si pokecali, poukazovali fotky a pod. Neskôr sa trocha vyjasnilo a prvé “lastovičky” už štartovali stroje. Po zistení, že je to letuschopné, z hangáru sa vytiahli všetky stroje a rogallisti to išli prevetrať. Veľmi som ľutoval, že tam nemám svoj alebo otcov MZK. Nakoniec sa počasie totálne umúdrilo a bolo vysoko letové.

Absolútne som bol paf z Rudka Žilku! On ma totiž stále nahováral, aby som sa preletel s jeho stíhačkou. Ešte stále som jeleň z tej jeho odvahy… :

1. Ani raz ma nevidel lietať

2. Videli sme sa dva krát v živote

3. Vedel, že som strávil fakt náročný večer…

4. Na www stránku si predsa môžem napísať bársaké voloviny

Napriek tomuto všetkému, ma Rudko stále tlačil k tomu, aby som si skočil na jeho stroji. A to vôbec nie je nejaký hadraplán za 5 korún! Má:

krídlo ESO 14, motor Subaru 1800, vrtuľa 5-listá kompozitová, kompletné prístrojové vybavenie, trojkolka Dado  kapotovaná.

Ja som sa chcel len zviesť, ako pasažier. Tak ma Jožko z Bánoviec, na Rudkovom stroji zviezol. Paráda! Stúpalo to s nami jak blbé, 4 – 5 m/s!!! Tak sme pokrúžili po okolí, načali sme mrak odspodu a potom sme sa vrátili. Jožko pristával zaujímavým spôsobom: na cestovnej rýchlosti bez plynu klesal na pristátie a tesne nad zemou, pri odtláčaní hrazdy, pridal trocha plynu, aby neprišlo k strate rýchlosti a mäkko pristál. Aj mňa presviedčal, že tak musím s týmto strojom pristávať. Tak som sa nechal nahovoriť, aby som letel. Aby som sa priznal, vôbec nemuseli k tomu použiť násilie…až som horel od nedočkavosti… Vypočul som si inštruktáž od majiteľa stroja a vyrazil som k dráhe.

Plný plyn a rútim sa po dráhe! Pri rýchlosti 75km/h odtláčam a krídlo sa rýchlo chytilo a poďho hore. Pritiahol som na prsia a držal plný plyn. Rýchlosť 80km/h, stúpanie 5m/s. Trocha ma to zanieslo doľava, ale keďže nebola žiadna prevádzka, nechal som ho nech si letí, kam chce. Po dosiahnutí 150m som znížil otáčky a vrátil som sa do okruhu. Stúpanie 3m/s. Potom som to otočil a šiel som sa pokochať krajinkou. Nedalo mi to a musel som to vyskúšať! Plný plyn a na cestovnej rýchlosti 70km/h som stúpal 8m/s! Nenormálne!!! Nádhera!!! Keď som išiel na pristátie, ubral som plyn trocha vysoko cca 200m a bol som dlhý. Tak som opakoval. Pri druhom priblížení som zbadal MZK pristávajúce oproti. Znova vyčkávací okruh. Potom z výšky asi 100m som ubral na voľnobeh a rýchlosťou 80km/h som sa “rútil” k zemi. Rozhodol som sa pristávať podľa svojho – bez plynu a pristál som vpohode. Musím povedať, že sa mi tá Rudkova raketa páči!

Rozišli sme sa až niekedy o 21,30h. Ešte som s Rudkom povečeral v pizzerii a o 22,45h som vyrazil domov. Došiel som o 01,00h ráno, unavený jak pes! Len ma štve, že pre nepriazeň počasia sa bude zlet  opakovať dňa 22.6.2002. Aby som mohol ísť 8.6. na zlet, vymenil som si službu s kolegom. A robím za neho práve 22.6.2002… Sprosté, čo?!?…